holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;
holička -y -čiek ž.;
holičský príd.: h. salón, podnik;
holičstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. holičský odbor
2. holičský podnik
holičstvo -va -tiev s.
holičstvo -va -tiev s. (prv) 1. iba sg. ▶ odbor zameraný na holenie a strihanie vlasov zákazníkom, obyč. mužom; práca, zamestnanie holiča: dal sa na h.; Otca prepustili z práce a znova sa dal na pijatiku a brat pri holičstve nevydržal. [Š. Žáry] 2. ▶ prevádzkové zariadenie, kde sa zákazníci, obyč. muži, dávajú holiť a strihať, holičský salón, pánske kaderníctvo: majiteľ holičstva; začínala ako učnica v holičstve; vošiel do staničného holičstva; Roky, ba desaťročia chodím do toho istého holičstva. [E. Farkašová]; Poprechodili najbližšie holičstvá a v treťom sa na Demču pamätali. [V. Handzová]
holič, -a m. odborník na holenie fúzov, brady a strihanie vlasov;
holička, -y, -čiek ž. žena zaoberajúca sa holičstvom;
holičský príd.: h. podnik, h-é náčinie;
holičstvo, -a, -tiev str.
1. (bez mn. č.) zamestnanie holiča;
2. holičský závod