holdovať nedok.
1. kniž. vzdávať hold: h. oslávencovi
2. hovor. (náruživo) sa oddávať, obľubovať: h. športu, kartám
holdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok.
holdovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. ⟨nem.⟩ 1. (čomu) ▶ veľmi, náruživo mať niečo rád a oddávať sa tomu, obľubovať: h. športu, tancu; h. alkoholu, kartám, hazardným hrám; h. dobrému jedlu; Mal úprimne rád svoju ženu, ktorá mu na rozdiel od iných nikdy nerobila scény, že holdoval svojim mužským chúťkam, ale iba tekutým. [J. Heroldová]; Estetizujúcej či dokonca estétskej kritike som neholdoval. [A. Matuška]; Podľa najnovších výskumov holdujú Fíni saune už 2 000 rokov. [NP 1983] 2. zastaráv. (komu) ▶ preukazovať úctu, vzdávať hold: h. oslávencovi; Odumrel čoskoro tento isteže dávny spôsob holdovania nežným bytostiam. [Š. Gráf]
holdovať nedok. ‹n›
1. kniž. (komu) vzdávať hold: h. hlave štátu
2. hovor. (čomu) obľubovať (čo), oddávať sa (čomu): h. športu; h. pivu
holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiu • obľubovať • ľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedlá • hovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu
2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodine • zaoberať sa • zapodievať sa • zamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácami • odovzdávať sa • žiť • vkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športu • obľubovať • hovor. holdovať • kniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám
vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevu • odovzdávať sa • žiť: odovzdávala sa, žila len deťom • venovať sa • obľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na koni • hovor. holdovať • kniž. horieť
p. aj venovať sa
holdovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čomu) oddávať sa (náruživo), venovať sa: h. pitiu, športu, hre; h. umeniu;
2. (komu) vzdávať hold, preukazovať úctu: Ale ona nevidela holdujúcich zrakov poniektorých pánov. (Vans.)
holdovať nedok. čiast. zsl, hloh márniť, mrhať: holduvat (Lukáčovce HLO)
holdovať (sa) ndk 1. komu odovzdávať hold, poplatky: budu-li se chteti našemu velikemu pánu holdovati (DIVÍN 1588 RaT) 2. nemierne jesť a piť, hýriť, hodovať: protoz gestly holdowaty nebudu (s. l. 15. st); (ľudia) misto modleni ve dne i v noci holduju, piji, jedia, tancuji (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); kdo pije, holduje, po noci píska (PV 1721); swug statek přemrhal a přitom od prácy odwikl, ale předce holdowati žádá (StN 1786)