hofier -a m. v min. kto nevlastnil pôdu al. vlastnil malý výmer pôdy; nádenník, želiar;
hofierka -y -rok ž.;
hofiersky príd.;
hofierstvo -a s.
hofierstvo -va s.
hofierstvo -va s. 1. ▶ (v minulosti) stav, postavenie hofiera, príslušníka dedinskej chudoby; syn. želiarstvo: nehanbí sa za svoje h. 2. zastar. ▶ dočasné obývanie časti majiteľovho domu za dohodnutý poplatok, podnájom: Imro Vrábel, keďže nebol pijan, dostal sa z hofierstva takáčovsko-miklošovičovského a za vlastné peniaze odkúpil stavenisko. [V. Šikula]
hofierstvo -a s. ‹n› (v minulosti) želiarstvo; podnájom
hofier [nár. i hofer], -a m. ľud. zastar.
1. v kapitalizme príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci pôdu (často ani dom); nádenník al. nájomca obyč. na veľkostatku; želiar;
2. v dedinskom prostredí podnájomník;
hofierka, -y, -rok ž.;
hofiersky príd.: h-a rodina;
hofierstvo, -a str. stav hofiera, želiarstvo
hofierstvo s. 1. čiast. zsl podnájom: Jano mal moc naborgované a veru jeho murovaňica šla het a mosel sa pobradz do hoferstva (Brvnište PB); Nebívá ve svojjém, ale v hoferstve (Lubina NMV); Bíva v hoférstvu (Rozbehy SEN) 2. záh poplatok za podnájom: Každí miesíc sem pu̯aciu̯ hoferstvo (Kúty SKA)
hofiersky, hofierstvo p. hofier