hofier -a m. v min. kto nevlastnil pôdu al. vlastnil malý výmer pôdy; nádenník, želiar;
hofierka -y -rok ž.;
hofiersky príd.;
hofierstvo -a s.
hofier -ra pl. N -ri m.
hofier -ra pl. N -ri m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ (v minulosti) príslušník najchudobnejšej vrstvy dedinského obyvateľstva, nádenník; syn. želiar: nemajetný h.; hofieri boli odkázaní na nájomnú prácu 2. zastar. ▶ kto dočasne za dohodnutý poplatok obýva časť majiteľovho domu, podnájomník: vziať si do domu hofiera ▷ hofierka -ky -rok ž.: Hofierku Katarínu zbadal na dvore, a hoci mala na rukách bielizeň, surovo ju hnal špinavou palicou do roboty. [B. Belák]
hofier -a m. (hofierka -y ž.) ‹n› (v minulosti) nádenník, želiar; nájomník;
hofiersky príd.
hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu • želiar • bíreš
hofier [nár. i hofer], -a m. ľud. zastar.
1. v kapitalizme príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci pôdu (často ani dom); nádenník al. nájomca obyč. na veľkostatku; želiar;
2. v dedinskom prostredí podnájomník;
hofierka, -y, -rok ž.;
hofiersky príd.: h-a rodina;
hofierstvo, -a str. stav hofiera, želiarstvo
hofier m. (hofer, hofér) 1. bán, zsl nádenník al. nájomca na veľkostatku, želiar: Ňeskám má veselie z muzikú každí hofer (Bánovce n. Bebr.); Hoferi mali svoj domek, ale len také kúski role (Čataj MOD) 2. jor, zsl podnájomník: Na kvarťieľňikou povedaľi, že je to hofier (Párnica DK); Hofer nemal svoje bívalisko (Blatné MOD); Mali velkí dom, mohli držad aj dvoch hofervóv (Brezová p. Brad. MYJ); Mieli sme štirech hofierú (Sotina SEN); hofierka ž. k 2: Náž hofer z hofierkou líčia dom (Návojovce TOP); hofiersky príd. k 2: Do hospodi zme išli bívat, takí to ból dom hoferskí (Ružindol TRN)
hofier [-fier, -fer, -fír] m nem príslušník chudobnejšej vrstvy poľnohosp. obyvateľstva, želiar: geho hoffer ranien bude (ŽK 1473); hofer geho wyedol konye (TRENČÍN 1569); aby mne wssichny y sedlaczi y hoffire dielali (KAĽAMENOVÁ 1571 E); hofieri, kteri sve domy maji (LIKAVA 1625); inquilinus: podruch, hofer (VLS 18. st); -ov príd privl: nasša polovička a druha hofierova (PRÍBOVCE 1739); -ka, -kyňa ž: za Myklu hoffiere pusscze pan Jan swu hofierkinu (H. MIČINÁ 1570 E); aby hofferkyny bylo dane dwa kopy pohanky ((ŽILINA) 1610); inqvilina: hofferka, žena hofferska (KS 1763); -sky príd: chyže hoffierske (SLIAČE 1607); domček hoferski (ŽIAR n. H. 1685); -stvo s stav, postavenie hofiera; výmera pôdy patriaca k tomuto stavu: sedliactwo nemal, než zustawal toliko na hoffierstwy (KRUPINA 1643); dala sem manželowy zapysaty tretu čast hofferstwa (TURANY 1658); bude mu slobodno pod hofferstwim, to gest pod komornictwim swe remeslo wikonawat (P. ĽUPČA 1696/ 1728); kdi na grunte w hofferstwy biwal (P. PODHRADIE 1701); x. pren pugdem skoro s tohoto plačliweho udolj, s toho hoferstwj na bidlo wečite (KT 1753) z dočasného života
hofiersky, hofierstvo p. hofier