hodnostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;
hodnostárka -y -rok ž.;
hodnostársky príd.: h-e kreslo
hodnostár -ra pl. N -ri m.
hodnostár -ra pl. N -ri m. ▶ kto má (vyššiu) hodnosť, postavenie: vojenský, cirkevný, akademický h.; vysoký štátny h.; svetskí hodnostári; Z domácich hodnostárov sa niektorí nenaučili správne vykať. [LT 1991]; pren. Otec kadekomu vybavoval rozličné veci a aj vybavil. Mal zaviazaných mnohých hodnostárov. [I. Hudec] vplyvných ľudí ▷ hodnostárka -ky -rok ž.: anglikánski veriaci odmietajú ženské hodnostárky
hodnostár osoba, ktorá má istú hodnosť, funkciu: cirkevní hodnostári • funkcionár: olympijskí funkcionári • predák: odboroví predáci • prominent: vojenskí prominenti • hovor. expr. šarža • pejor.: potentát • potentátnik: miestni potentáti • pejor.: mocnár • mocipán: politickí mocnári, mocipáni • pejor. pohlavár: bývalí komunistickí pohlavári • hovor. pejor.: papaláš • hlaváč • arch. činovník: činovníci družstva • pejor. aparátnik
hodnostár, -a m. osoba majúca vyššie postavenie (úradné, vojenské, cirkevné ap.): úradný, vojenský, cirkevný h.;
hodnostársky príd.: h. odznak, h-e kreslo