hodno1 vetná prísl. (s neurč.) stojí za to, vyplatí sa: h. sa zamyslieť, vykonať to
hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno2 (obyč. iba v prís.)
1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky; dom nie je veľa h.; to je veľa h-o
2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa
3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom
● nie je hoden ani deravý groš nič; kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie
hodno prísl.
hodno prísl. iba vo vetnom základe (s neurčitkom) ▶ stojí za to, vyplatí sa: príklad, ktorý h. nasledovať; ideál, za ktorý h. bojovať; veľkých mužov h. obdivovať; v tejto súvislosti h. spomenúť historické fakty; Vinco, pozri na mňa a povedz, hodno sa tou vecou zapodievať? [M. Čeretková-Gállová]; Poznáš ten blažený, hrdý pocit. Hodno zaň žiť. [E. Dzvoník]
oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národu • poddať sa • podvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkom • podľahnúť • prepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachu • venovať sa: celý sa venoval športu • zveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhode • vložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia
porov. aj holdovať
2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí sa • oplatí sa • hodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovať • stojí za to: stojí za to cestovať • načim • treba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať
3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa
oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým • vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatila • byť hodno • stáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načas • oddať sa: neoddá sa bojovať • hovor. rentovať sa • hovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentuje • povyplácať sa • pooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície
hoden, hodna, hodno príd. menný tvar k hodný (len v prísudku so sponovým slovesom byť) byť hoden:
1. (čoho, koho) zasluhovať si, zaslúžiť si: Hoden je trestu. (Taj.) (Ty) si ho (Demka) nie hodna. (Vans.)
2. mať cenu, hodnotu, stáť niečo: Najhoršie je, že nevieme, čo je (hostinec) hoden. (Kuk.) Vaše skúsenosti sú nám viac hodny ako zlato. (Skal.)
hodno vetná prísl. (s neurč.) stojí za to, vyplatí sa: h. niečo urobiť, h. sa nad tým zamyslieť, hodno spomenúť, že...
hoden, hodna, hodno príd. (hoďen, hodon) 1. strsl, zsl zasluhujúci si niečo; x. menný tvar k hodný: Ňie si jej hoden pozrie_ca do očí (Krivá DK); Ňi je hodná toho šeledňíka (Nandraž REV); Ňeňi jé hoden, abi ho zem nosila (Bošáca TRČ); ňebou̯ hodon (Prievidza) F. hoden_e chvále, jak pes kijáca (Lukáčovce HLO) - nezaslúži si pochvalu; ňeňijé hoden, abi mu človek vodi podal (Bošáca TRČ) - nič si nezaslúži 2. strsl, zsl mať cenu, hodnotu, stáť niečo: Ke_dzme poľe kúpiľi, ftedi zeme boľi modz hodni (Sedl. Dubová DK); Ti ostatné koňe nejsú ňidž hodni proci temu novému (Jablonové MAL) 3. lipt, gem, vsl byť schopný, súci, vládať: Ňie je hoden ňigďe ísť (Jamník LM); Koj ňehoden ič, koj smo mi uš stariä (Drienčany RS); Ked budzem hodzen, ta vam pridzem pomusc (Okruhlé GIR); Ňehodzen som toto meso jesc, bo bars tvarde (Petrovany PRE)
hodno p. hoden
hodno vetná prísl. (s neurč.) csl vyplatí sa, stojí za to: Mag úrodu veľkú vidau̯, bolo hono zapoďievaťi sa s ňim (Čelovce MK); Ces potek po lavici nebolo honno chodit, lebo tan čosi noci šati právalo (Trenč. Závada TRČ); Šag do sa obesí, teho je hodno lutuvat (Ružindol TRN); Hodno śe nam trapic? (Studenec LVO)
hodno p. hodný1