hodinár -a m. odborník pri výr. a oprave hodín a hodiniek; majiteľ obchodu s hodinami, hodinkami;
hodinárka -y -rok ž.;
hodinársky príd.: h. majster, obchod, priemysel;
hodinárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. hodinársky odbor
2. predajňa al. opravovňa hodín a hodiniek
hodinár -ra pl. N -ri m.
hodinár -ra pl. N -ri m. ▶ kto vyrába al. opravuje hodiny, hodinky; majiteľ obchodu s hodinami, hodinkami: odniesť budík k hodinárovi; objednať si u hodinára hodiny na chrámovú vežu; kúpiť si nové hodinky u hodinára na námestí ▷ hodinárka -ky -rok ž.: precízna práca hodinárky
hodinár, -a m. kto opravuje al. vyrába hodiny, hodinky;
hodinársky príd.: h. priemysel, h-a dielňa;
hodinárstvo, -a, -tiev str. výroba a oprava hodín, hodiniek
hodinár m. (hodziňar) csl hodinársky majster: Hoďinárovi son odňiesou̯ hoďinke (Kociha RS); Búl son si kúpidž retésku u hodžina̋re (Kameňany REV); Ten hodzinár už zemrel (V. Rovné BYT); hodziňar (Studenec LVO); hodinárka ž.: Povedala, že puojďe za hoďinárku do Mikuláša (Bobrovec LM); hodinársky príd.: hoďinárski majster (Dol. Lehota DK, V. Bielice TOP)
hodziňar p. hodinár
hodinár m kto vyrába, opravuje a predáva hodiny, hodinky: hodynare, ktery vzel ode mne vyše try zlatych na popravovany gednych malych hodyn (s. l. 1582); hodinarowy od oprawenya y czistenya hodin (ŽILINA 1655); pilkj, ktere netoliko hodinarum, ale y zlatnikum a ginim remeselnikum potrebne gsu (PONIKY 1786); -ský príd: hodynarsky towariss (TRENČÍN 1663); rad cely hodinarsky ze starych hodyn (DUBNICA n. V. 1720); -stvo [-o, -í] s zamestnanie hodinára: embatica, embibatica: hodinárstwj, -stwo (KS 1763)