hocikto, hockto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na ľubovoľnosť al. rozmanitosť pri voľbe osoby, nezáleží na tom, kto; syn. ktokoľvek: prihlásiť sa môže h.; Teraz, keď nemáte nič, môže vám hocikto ukázať dvere. [J. Pohronský]; Niekedy sa len tak ponevieral a táral s hocikým. [D. Dušek]
2. expr. so slovesom v zápore ▶ kto nie je ničím výnimočný, kto je bezvýznamný, obyčajný (záporom zmenený na svoj opak); syn. bárskto; op. niekto: Jana razom obstarala všetko, lebo Hurban nebol hocikto. [A. Lacková-Zora]; Dedko, starý bojovník, sa hneď tak hocikoho nezľakol. [K. Lazarová]; Skúmavo si prezrela neznámu, nijako neskrývala, že hockoho do bytu nepustí. [E. Gašparová]
3. vo vzťažnej funkcii ▶ uvádza vedľajšiu vetu podmetovú: h. by zašiel, bol by to našiel