hochštapler -a m. hovor. pejor.
1. podvodník, dobrodruh s uhladeným vystupovaním
2. karierista;
hochštaplerka -y -riek ž.;
hochštaplerský príd.: h-é vystupovanie;
hochštaplerstvo -a s.
hochštapler -ra pl. N -ri m.
hochštapler -ra pl. N -ri m. ⟨nem.⟩ hovor. pejor. 1. ▶ nerozvážny, nezodpovedný človek s uhladeným vystupovaním, podvodník, dobrodruh: Hochštapler, manipulátor a hypnotizér! Najskôr vás podviedol, potom zmanipuloval a nakoniec vás zotročil. [D. Mitana]; V zlomových a revolučných časoch vždy vznikali podmienky pre špekulantov a hochštaplerov, pretože zákonite nastáva anarchia v riadení. [Pd 1994] 2. ▶ kto bezohľadne ide za svojím cieľom, človek bez morálnych zásad, karierista: politický hochštapler [V. Mináč]; Ja som hochštapler, starý nemóresník, nevyvážená povaha, v podstate niktoš. [M. Čeretková-Gállová]; Byť členom troch strán nebolo nič zvláštne, ale tri legitimácie mal len hochštapler. [Sme 2001] ▷ hochštaplerík -ka pl. N -kovia m. zdrob. iron.: tento h. nemôže viesť futbalový klub; hochštaplerka -ky -riek ž.: bola z nej h.
hochštapler -a m. (hochštaplerka -y ž.) ‹n› hovor. pejor. podvodník vyššieho štýlu, aj karierista používajúci na svoje ciele podvod;
hochštaplerský príd.: h-é správanie;
hochštaplersky prísl.
hochštapler p. podvodník 1, švihák
podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukári • klamár • luhár • hovor.: švindliar • švindler • expr.: šaľbiar • šibeničník • hovor. pejor.: šudiar • šudier • pejor. šarlatán • pejor. zried.: ošmek • ošmekár • hovor. pejor.: hochštapler • macher • hovor. cigáň
p. aj klamár
2. p. dobrodruh
švihák hovor. nápadne sa obliekajúci al. správajúci muž • hovor. elegán: robil zo seba šviháka, elegána • hovor.: fešák • štramák (pekný, urastený muž) • hovor. expr. sekáč • expr. frčkár • pejor.: fičúr • seladón • trocha pejor. frajer • hovor. pejor. hochštapler (dobrodruh s uhladeným vystupovaním) • kniž.: dandy • plejboj, pís. i playboy (milovník výstredného života) • pejor.: panák • pánik • pánko (vyobliekaný, povýšenecký, ale rozumovo obmedzený muž)
hochštapler, -a m. hovor. podvodník, uhladeného vystupovania, podvodnícky dobrodruh; švihák, fičúr;
hochštaplerský príd.;
hochštaplersky prísl.;
hochštaplerstvo, -a str. vlastnosti, konanie hochštaplera