hoci, kniž. hoc
I. spoj. podraď. uvádza prípustkovú vetu, i keď, aj keď, bár(s): neprišiel, h. mohol; h. nemal čas, predsa (len) prišiel, h. nesúhlasil, jednako pristal
II. čast. poukazuje na krajnú možnosť zo stanoviska podávateľa, bárs, čo aj: môže prísť h. sám, h. aj hneď
hoci, hoc čast.
hoc spoj. podraďovacia
ad hoc [hok i hók] citátový výraz ⟨lat.⟩ kniž. ▶ len al. najmä na tento účel, na túto príležitosť: ad hoc zoskupenie; ad hoc riešenie; menovať komisiu ad hoc; prejav pripravený ad hoc; Pán profesor vymyslel príklad ad hoc. [M. Rúfus]
hoci2, hoc2 čast. i v spojeniach hoci aj, hoc aj, hoci len, hoc len ▶ poukazuje na krajnú možnosť z pohľadu hovoriaceho; syn. bárs: prinesiem ti hoc aj kilo orechov; môžeš letieť hoci na Mars; Je potešením pre srdce i oči pozorovať ho, s akou šikovnosťou zasadí hoci len porisko do motyky. [P. Jaroš]; Teraz už môže hoci gazdovať s otcom, keď ho na vysokú školu nepustili. [D. Tatarka]; Darmo by ste stáli na tom mieste s udicou hoc aj celý deň. [V. Mináč]
hoc1 spoj. podraďovacia kniž. ▶ uvádza prípustkovú vetu, i keď, aj keď: podrastie, hoc je malý; hoc má dobrôt plnú misku, nechce jesť; usmieva sa, hoc v srdci smútok má; Aj my sme milovali túto rieku, hoc brala polia, chalupy i statky. [M. Lajčiak]
ad hoc [-k] ‹l› kniž. len na tento prípad, na tento účel
hoc anno [hók -nó] ‹l› kniž. tohto roku
hoc loco [hók lokó] ‹l› kniž. na tomto mieste
in hoc casu [hók kázú] ‹l› kniž. v tom prípade
hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek
hoc p. hoci
ad hoc [vysl. hók] (lat.) len pre daný prípad, len pre daný účel: práv. opatrovník ad hoc
hoci, hoc
1. spoj. podraď. uvádza pripúšťacie vety; trebárs, bárs (aj), i keď, čo aj, nech aj: Nehovoril, hoci mal naveky plno rečí. (Hor.) Kolesá sa kĺžu hladko, hoc majú ráfy z pevnej gumy. (Kuk.)
2. čast. vyjadruje nejaký zo stanoviska hovoriaceho prípustný krajný prípad: Nám je to jedno, žite hoci sto rokov. (Taj.)
hoc i hoci (choc, choci, choč, choď) I. spoj. podraď. čiast. strsl a zsl, abov, zempl uvádza prípustkovú vetu; i keď, aj keď, bár(s): Na svaďbu ňešieu̯, hoci ho šeci volali (Osádka DK); Ňedal druhému, hoci mal s čoho (Slatinka n. Bebr. BÁN); Gački zme aňi ňigda ňenošeľi, aňi čeple, aňi ľetušne, hodz jaka žima bula (Kokšov-Bakša KOŠ); Ňedala, choď aj mala doz v dome (Habovka TRS); Druhomu ňedal, chodž mal (Niž. Hrabovec VRN) II. čast. 1. čiast. strsl a zsl vyjadruje krajnú možnosť zo stanoviska hovoriaceho; bárs, čo aj: Ňedbám, ňah iďe, chodz aj hňeď hladom zahiňe (Dol. Lehota DK); Naklaď mu poza uši, hodz aj peď rás (Malatíny LM); Možeme ízd hotoviť pre mňa aj zajtrá aľebo hodz aj dňes (Čičmany ŽIL) 2. čiast. strsl a vsl aspoň, prinajmenej, prinajmenšom, čo len: Veť kej tá krava mala choď aj dva deci mľieka, bolo bi dobre, aľe ho ňemá (Zuberec TRS); Pridaj mňe na váhe, choci tri kilá (Pucov DK); Daj choc kuščik chľeba! (Remeniny GIR); Ta śe za mňe pomodľi, chodz jeden zdravas (Hubošovce SAB)
hoci p. hoc
choci p. hoc
choc p. hoc
choč p. hoc
choď p. hoc
hoc [choc, chod(z)], hoďa [hoďa, choca] I. spoj podr vyj. prípustkový vzťah i keď, čo aj, bárs (aj): choca ktereho zabigeme, wssak nas gest telo, že se po penazu zložime a zaplatime; choča (!) gedneho zabijem, pretze zložime se s penazmi tak welo rodini a zaplacime (BARDEJOV 1646 E); chodz bi na mnye bilyi, nyebogim se (DŽ 1752); etiam si: bár by, ačkolvek by, chod by (KS 1763); ach never mu, never, hoc ti sa jak vera (PV 1798); Pan Buh mi ten hrich odpusti, choď se ho y nebudem spowedat (MK 18. st) II. čast vyj. prípustnú možnosť, trebárs: posslyte ten fatel kupyt hoda do Kremnice (TURIEC 1770)
choc(a) p. hoc