hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc • hoci aj • hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtra • aj keď • i keď • keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa mu • napriek tomu • že • kniž. navzdor tomu • že • zastar. vzdor tomu • že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoro • čo aj • čo i • čo hneď • čo priam • a čo • nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do rána • bár • bár aj • bárs • bárs aj • trebárs • trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmi • hocijako • hocako • akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slova • nech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryje • zastar.: ač • ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský) • nár.: hoďa • hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav) • nespis. ačkoľvek
hoďa, hoďas p. hoci
hoďa, hoďas spoj. i čast. nár. hoc, hoci: I my tu, hoďa sme čistí Slováci, sme dobrí vlastenci. (Šolt.) Hodno utiecť, hoďas bosý. (Hviezd.)
hoďa i hoďas spoj. podraď. I. spoj. podraď. 1. jtek vyjadruje porovnávací vzťah; ako: Tvoja Eržika je taká hoďa obrázok (Pukanec LVI) 2. turč uvádza prípustkovú vetu; hoci, i keď, nech aj: Ňeprišiou̯, hoďas sa sľúbiu̯ (Košťany n. Tur. MAR) II. čast. turč vyjadruje ľubovoľnosť zo stanoviska podávateľa; bárs: Muožeš kúpiď hoďaz aj päť kilou toho cukru (Ležiachov MAR)
hoďas p. hoďa
hoc [choc, chod(z)], hoďa [hoďa, choca] I. spoj podr vyj. prípustkový vzťah i keď, čo aj, bárs (aj): choca ktereho zabigeme, wssak nas gest telo, že se po penazu zložime a zaplatime; choča (!) gedneho zabijem, pretze zložime se s penazmi tak welo rodini a zaplacime (BARDEJOV 1646 E); chodz bi na mnye bilyi, nyebogim se (DŽ 1752); etiam si: bár by, ačkolvek by, chod by (KS 1763); ach never mu, never, hoc ti sa jak vera (PV 1798); Pan Buh mi ten hrich odpusti, choď se ho y nebudem spowedat (MK 18. st) II. čast vyj. prípustnú možnosť, trebárs: posslyte ten fatel kupyt hoda do Kremnice (TURIEC 1770)