hnutie -tia -tí s. 1. iba sg. ▶ zmena polohy, miesta v priestore; syn. pohyb: ležať, stáť bez hnutia; V aute položil ruky na volant a oddychoval, bez hnutia, hodnú chvíľu. [Z. Gabriel]; Keď sa všetci traja uspokojili a sústredili, Paulínka hnutím ruky ich ešte bližšie k sebe pritiahla. [D. Tatarka]
2. kniž. ▶ stav vnútorného nepokoja, pohnutie, vzrušenie: h. mysle; citové h. autora; nepremôže ju nijaké duševné h.
3. ▶ organizované hromadné úsilie o uskutočnenie nejakej myšlienky; myšlienkový, politický a pod. smer: ochranárske, antiglobalistické h.; emancipačné, feministické h.; svetové mierové h.; športové, olympijské h.; politické h. typ masovej politickej strany; vládnuce, opozičné h.; národnooslobodzovacie h.; radikálne, extrémistické, separatistické, nacionalistické, militantné h.; duchovný vodca, líder hnutia; program hnutia; stáť na čele hnutia; priaznivci, sympatizanti, prívrženci, stúpenci, aktivisti hnutia; štrajkové a protestné h. □ hist. matičné hnutie obdobie činnosti Matice slovenskej v r. 1863 – 1875 spojené s nárastom kultúrnej a vydavateľskej činnosti □ (prv) Revolučné odborové hnutie odborová organizácia pracujúcich v r. 1951 – 1990, skr. ROH