hnusný príd. vzbudzujúci hnus, odporný, ohavný, ošklivý: h. zápach; expr.: h. čin; h-é reči oplzlé;
hnusne prísl.: h. páchnuť
hnusne 2. st. -nejšie prísl.
hnusne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ hnusným, odporným spôsobom; tak, že to vzbudzuje odpor, hnus; syn. ohavne, ošklivo: h. páchnuť; h. klamať, ohovárať, podvádzať; h. sa zachovať; h. jej vynadal; h. zahrešil oplzlo; pálenka chutila čoraz hnusnejšie; Dážď bol hnusne studený. [V. Mináč] 2. expr. ▶ (o negatívnych dejoch) vo veľkej miere, intenzívne, veľmi; syn. strašne: Bohuš ukazuje všetkým poranenú päsť. „Zabudol som sa biť. Hnusne to bolí!“ [V. Klimáček] 3. iba vo vetnom základe (i komu) ▶ vyjadruje zlý, nepriaznivý stav ovzdušia, prostredia al. organizmu (po psychickej al. fyzickej stránke), veľmi zle: vonku, za oknom je h.; Bolo mi tam hnusne. Na zvracanie. [K. Lászlová]; Bolo jej z toho hnusne, cítila sa trápne. [P. Jaroš]
hnusný príd. vzbudzujúci odpor, ošklivosť, hnus, odporný, ošklivý: h. plaz, h-á tvár, h. obraz, h. čin; h-é reči oplzlé; h. podvod; často v hrubých nadávkach: ty pes h.; ty zmija h-á;
hnusne prísl.
hnusný príd. 1. strsl, zsl veľmi nepekný, odporný: Takí som hnusnej kepen mau̯ (Pondelok RS); Ten chlapčisko je f tvári celkom hnusní (Prosné PB); Takí je hnusní aš strach! (Stráže n. Myj. SEN) 2. or, gem špinavý, znečistený: Ňepi takú hnusnú vodu, otrovíš sa! (Dlhá n. Or. DK); Akí si hnusní o_toho hnoje! (Nandraž REV) 3. turč, jzsl vyvolávajúci odpor svojím správaním (často v nadávkach na zosilnenie): Aj ten starí bou̯ takí žgrloš hnusní (Ležiachov MAR); A tento mamlas hnusáčisko psačí hnusní! (Sereď GAL) 4. priev v dvojslovnom názve rastliny: hnusná zelina (Prievidza) - bot. pýr plazivý (Agropyrum repens); hnusne prísl. k 1: Hnusne búl fčera ožraní (Rochovce ROŽ)