hnoj -a m.
1. výkaly a moč niekt. domácich zvierat zmiešané so stelivom; hnojivo: maštaľný h., kydať h.
2. hovor. hnojisko: vyhodiť niečo na h.;
hnojný, hnojový príd.: h. voz, h-á jama na hnoj
hnoj -ja m.
hnoj -ja m. 1. ▶ výkaly niektorých domácich zvierat zmiešané so stelivom; prírodné hnojivo, trus: maštaľný h.; kravský, konský h.; vyvážať h. na fúriku; kydať h.; rozmetávať, zaorávať h.; zapáchať od hnoja; hnojiť hnojom; používať dobre vyzretý h. 2. hovor. ▶ miesto na uskladňovanie výkalov niektorých domácich zvierat; syn. hnojisko: vyhodiť smeti na h.; Vylejte to na hnoj! [I. Habaj]; Ešte povymetala popol a trielila von - vysypať ho na hnoj. [R. Jašík] 3. expr. ▶ niečo špinavé, nečisté; špinavé prostredie; syn. špina: ako môžeš žiť v takom hnoji? 4. hovor. pejor. ▶ lenivý, neporiadny človek, lajdák, darebák (obyč. v nadávkach); syn. hniloš: Vy hnoj, myslíte si, že bez roboty sa dá žiť! [L. Ťažký] 5. hovor. ▶ výlučok pri niektorých zápaloch, hnis: Na hlave mu zívala ukrutná rana a hnoj vytekal z nej. [Š. Letz] ◘ fraz. expr. ísť ako s hnojom ísť al. viezť niečo veľmi pomaly; expr. niekde je niečoho, niekoho ako hnoja na určitom mieste sa nachádza veľa objektov al. ľudí rovnakého typu; usmievať sa ako mesiačik na hnoj/na hnoji usmievať sa bez príčiny; expr. kydať na niekoho, na niečo hnoj hanobiť niekoho
hnojisko miesto na uskladňovanie hnoja • hovor. hnoj: vyhodiť niečo na hnojisko, na hnoj
hnojivo látka dodávajúca pôde potrebné živiny: priemyselné hnojivo • hnoj (organické hnojivo od domácich zvierat): kravský hnoj • trus (výkaly zvierat): hnojiť slepačím trusom • hnojovica (skvasená, zriedená zmes dobytčích výkalov na hnojenie) • kompost (hnojivo z organických látok a zeminy)
p. aj hnojovka
hnoj 1. p. hnojivo 2. p. hnojisko 3. p. špina 1
špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistote • nečin: mať v byte nečin • znečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenín • kal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potoku • expr. hnoj: na ulici samý hnoj • expr. maras • kniž. brud: rieka plná brudu • hrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytu • expr. chliev • subšt. svinčík: nechať za sebou svinčík
2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak
hnoj, -a m.
1. stelivo zmiešané s výkalmi a močom domácich zvierat, používané ako hnojivo: maštaľný, kravský, konský h.; zrelý h. dostatočne uhnitý: nezrelý h. neuhnitý; kydať, vykydať, rozkydať h., voziť, vyvážať h.; hovor. mokrý ako h. úplne;
pren. expr. špina, nečistota: všade blato, hnoj, uličky úzke (Rys.);
2. ľud. miesto, kde sa ukladá hnoj, hnojisko; hromada hnoja na hnojisku: vyhodiť smeti na h.;
3. ľud. hnis: Z rany vytekal hnoj. (Letz);
hnojný i hnojový príd.: h. voz, h-á jama
hnoj m. (hnuj, hnúj) 1. csl živočíšne výkaly zmiešané obyč. so stelivom, prírodné hnojivo: Vivážame hnoj na pole, kím je ešťe zem zamrznutá (Hliník n. Hron. NB); Hnet na jaro v apríli sa moseu̯o navozit maštalňího hnoja na rolá (Štefanov SEN); Pod ofcoh me vimetovaľi hnuj (Sečovce TRB); konskí, krafskí, svinskí hnúj (Stupava BRA); maštalní hnoj (Hlboké SEN); hnoj z machu (Vaďovce MYJ); hnoj z ihličá (Vaďovce MYJ); hnuj (Studenec LVO); hnúj (Hlboké SEN) L. masní hnoj (Brusno PDZ) - dobre prehnitý hnoj; šusnatí hnoj (Vaďovce MYJ) - hnoj z listov; spálení hnoj (Kaľamenová MAR) - celkom prehnitý hnoj; slamnatí hnoj (Brodzany TOP) - hnoj premiešaný zhnitou slamou F. perini mokré jako hnoj (Predmier BYT) - presiaknuté vlhkosťou; mokrí ako hnoj (Rim. Píla RS) - celkom mokrý; seno bolo mokruo ako hnoj (Krivá DK) - nepresušené a nasiaknuté vodou; tovaru bolo jako hnoja (Bobrov NÁM), krumpľou ag hnoja (Detva ZVO) - veľmi veľa; hnoj človek (Párnica DK) - lenivec; hnoj dziévka (Bošáca TRČ) - veľmi lenivé dievča; co sa staviáš ja kohút na hnoji? (Kuchyňa MAL) - prečo sa vyvyšuješ?; smeje sa jak miesíček na hnoji (Kuchyňa MAL) - naširoko sa usmieva; hnoj komínom viháňa (Bošáca TRČ) - o zlom hospodárení 2. csl miesto, kde sa skladá hnoj, hnojisko: Šetko jedlo viňesľi na hnoj (Sedl. Dubová DK); To sa zabíjalo volakedi na hnoji (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Z maštale sa vivážalo na hnoj (Trakovice HLO); Tag me vźaľi, poviľivaľi šicko na hnuj a zme ostaľi pres paľenki (Torysa SAB) 3. šar expr. neporiadok, špina v byte: F kuchňi mala taki hnuj, co plano kukac (Tuhrina PRE) 4. miest. csl hnis (z rany): Kopa hnoja mi viťeklo z vreda (Pucov DK); S toho pupáka ťi vistrekla celá kopa hnoja (Chocholná TRČ); Hnúj teče z rani (Hlboké SEN); Hnuj śe vaľi z rani (Studenec LVO); S teho oberaňiska mu viceklo ozdaj das pul litra hnoja (V. Slivník SAB); hnojný i hnojový príd. k 1, 4: Zau̯ si hnojnie lopatki a šieu̯ zbieraď lajná (Krivá DK); Po háboh mau̯ hnojovie čäbdi (Krivá DK); Zo dvora im ťekla hnojná voda (Zuberec TRS); Takie hnojovie mestá mala po koži (Malatiná DK); Si celí hnojoví (Kameňany REV); Hnojní vóz mav miesto gréfóv hnojné deski (Trakovice HLO); Ti hnojové pupáki sú najškareččé (Chocholná TRČ); hnojní koš (Siladice HLO); hnojná jama (Bošáca TRČ); hnojové vidu̯i (Stupava BRA); hnojoví vos (Brodzany TOP)
hnojný p. hnoj
hnojový p. hnoj
hnuj, hnúj p. hnoj
hnoj [-oj, -új] m 1. výkaly dobytka so stelivom používané ako hnojivo: zadny czlowiek ma swuog hnoy przed syeň swu metati (ŽK 1473); zeme hnogem powozith (LIPTOV 1572); hnoge konskeho (RN 17.-18. st); swinsky hnúg (KS 1763); Duro Slivka hnoj kidal (HRANOVNICA 1777) 2. hromada hnoja, hnojisko: leže na hnogy mezy smetmy (ZA 1676); mal zakopane penize w hnogy (JASENICA 1704); x. pren to nye na gine, len tež do hnoga sucze bude (T. TURNÁ 1715) bezcenné, neužitočné 3. špina, nečistota, špinavé prostredie: woda wssecek nerad, nečistotu, blato, hnug wen winassela (KT 1753); x. pren z hnoga pozdwyhuge (Pán) hudobného (BlR 18. st) z biednych pomerov; swedomj swe z hnogem, z blatem, neradem hrichuw neposskwrnilj (KT 1753) špinou 4. hnis: kdy hnis aneb hnog gest w usych (RT 17. st); po celom geho tele hnog z wredow se rozliewal a tiekol (MS 1758); na oku hnúg gačmenowy (KS 1763); kdys witlačiš hnog, pomast ranu (PR 18. st); -ný príd k 1: hnogne desky (TRENČÍN 1661) kt. sa pripevňujú na voz pri vození hnoja; hnogne widli (NP 17. st) na naberanie a rozhadzovanie hnoja; brana hnogna (v Jeruzaleme) (KT 1753) ktorou sa vyvážal hnoj z mesta; hnogowyssťo hnógné mjsto, smetyssťo (KS 1763); salat do dobreg masneg hnogneg zemi seg (PR 18. st) prehnojenej; k 4: hnogne rani (MT 17. st); hnogny wred, otok (KS 1763); -ový príd: wydly hnoiowe (s. l. 1552 E); kopacs hnogowy (BYSTRIČKA 1725); x. pren pre gednu hnogowu a krawsku diwku (WS 18. st) služobnú pri kravách; subst h-o s poplatok zemepánovi namiesto povinnosti dovážať hnoj: w penezoch platime hnojowo (ONDAVKA 1771); -ík, -ok [-ek] dem expr: sterculius: hnogek (KS 1763); chlap nasiceny kdyz zlozy zivotek, herskeho hnogika polozy za hrotek (KC 1791) P. tpn riuullum Hunounig (Hnojovník na Spiši 1209 CDSl)
hnojovo p. hnoj