Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

hnoj -a m.

1. výkaly a moč niekt. domácich zvierat zmiešané so stelivom; hnojivo: maštaľný h., kydať h.

2. hovor. hnojisko: vyhodiť niečo na h.;

hnojný, hnojový príd.: h. voz, h-á jama na hnoj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hnoj ‑a m.; hnojný, hnojový

hnoj -ja m. 1. ▶ výkaly niektorých domácich zvierat zmiešané so stelivom; prírodné hnojivo, trus: maštaľný h.; kravský, konský h.; vyvážať h. na fúriku; kydať h.; rozmetávať, zaorávať h.; zapáchať od hnoja; hnojiť hnojom; používať dobre vyzretý h.
2. hovor.miesto na uskladňovanie výkalov niektorých domácich zvierat; syn. hnojisko: vyhodiť smeti na h.; Vylejte to na hnoj! [I. Habaj]; Ešte povymetala popol a trielila von - vysypať ho na hnoj. [R. Jašík]
3. expr.niečo špinavé, nečisté; špinavé prostredie; syn. špina: ako môžeš žiť v takom hnoji?
4. hovor. pejor.lenivý, neporiadny človek, lajdák, darebák (obyč. v nadávkach); syn. hniloš: Vy hnoj, myslíte si, že bez roboty sa dá žiť! [L. Ťažký]
5. hovor. ▶ výlučok pri niektorých zápaloch, hnis: Na hlave mu zívala ukrutná rana a hnoj vytekal z nej. [Š. Letz]
fraz. expr. ísť ako s hnojom ísť al. viezť niečo veľmi pomaly; expr. niekde je niečoho, niekoho ako hnoja na určitom mieste sa nachádza veľa objektov al. ľudí rovnakého typu; usmievať sa ako mesiačik na hnoj/na hnoji usmievať sa bez príčiny; expr. kydať na niekoho, na niečo hnoj hanobiť niekoho

hnojisko miesto na uskladňovanie hnoja • hovor. hnoj: vyhodiť niečo na hnojisko, na hnoj


hnojivo látka dodávajúca pôde potrebné živiny: priemyselné hnojivohnoj (organické hnojivo od domácich zvierat): kravský hnojtrus (výkaly zvierat): hnojiť slepačím trusomhnojovica (skvasená, zriedená zmes dobytčích výkalov na hnojenie) • kompost (hnojivo z organických látok a zeminy)

p. aj hnojovka


hnoj 1. p. hnojivo 2. p. hnojisko 3. p. špina 1


špina 1. niečo špinavé, nečisté, usadené, rozložené, porozhadzované po povrchu niečoho • nečistota: mať špinu, nečistotu za nechtami; dlážka zanesená špinou; nečistota na sídliskách; žiť v nečistotenečin: mať v byte nečinznečistenina (znečisťujúce látky): zbaviť vodu znečistenínkal (drobné čiastočky nečistoty vo vode al. usadené na jej dne): kal v potokuexpr. hnoj: na ulici samý hnojexpr. maraskniž. brud: rieka plná bruduhrub. svinstvo: nosiť svinstvo do bytuexpr. chlievsubšt. svinčík: nechať za sebou svinčík

2. p. nemravnosť, podlosť 3. p. podliak

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnoj, -a m.

1. stelivo zmiešané s výkalmi a močom domácich zvierat, používané ako hnojivo: maštaľný, kravský, konský h.; zrelý h. dostatočne uhnitý: nezrelý h. neuhnitý; kydať, vykydať, rozkydať h., voziť, vyvážať h.; hovor. mokrý ako h. úplne;

pren. expr. špina, nečistota: všade blato, hnoj, uličky úzke (Rys.);

2. ľud. miesto, kde sa ukladá hnoj, hnojisko; hromada hnoja na hnojisku: vyhodiť smeti na h.;

3. ľud. hnis: Z rany vytekal hnoj. (Letz);

hnojný i hnojový príd.: h. voz, h-á jama

hnoj m. (hnuj, hnúj)
1. csl živočíšne výkaly zmiešané obyč. so stelivom, prírodné hnojivo: Vivážame hnoj na pole, kím je ešťe zem zamrznutá (Hliník n. Hron. NB); Hnet na jaro v apríli sa moseu̯o navozit maštalňího hnoja na rolá (Štefanov SEN); Pod ofcoh me vimetovaľi hnuj (Sečovce TRB); konskí, krafskí, svinskí hnúj (Stupava BRA); maštalní hnoj (Hlboké SEN); hnoj z machu (Vaďovce MYJ); hnoj z ihličá (Vaďovce MYJ); hnuj (Studenec LVO); hnúj (Hlboké SEN)
L. masní hnoj (Brusno PDZ) - dobre prehnitý hnoj; šusnatí hnoj (Vaďovce MYJ) - hnoj z listov; spálení hnoj (Kaľamenová MAR) - celkom prehnitý hnoj; slamnatí hnoj (Brodzany TOP) - hnoj premiešaný zhnitou slamou
F. perini mokré jako hnoj (Predmier BYT) - presiaknuté vlhkosťou; mokrí ako hnoj (Rim. Píla RS) - celkom mokrý; seno bolo mokruo ako hnoj (Krivá DK) - nepresušené a nasiaknuté vodou; tovaru bolo jako hnoja (Bobrov NÁM), krumpľou ag hnoja (Detva ZVO) - veľmi veľa; hnoj človek (Párnica DK) - lenivec; hnoj dziévka (Bošáca TRČ) - veľmi lenivé dievča; co sa staviáš ja kohút na hnoji? (Kuchyňa MAL) - prečo sa vyvyšuješ?; smeje sa jak miesíček na hnoji (Kuchyňa MAL) - naširoko sa usmieva; hnoj komínom viháňa (Bošáca TRČ) - o zlom hospodárení
2. csl miesto, kde sa skladá hnoj, hnojisko: Šetko jedlo viňesľi na hnoj (Sedl. Dubová DK); To sa zabíjalo volakedi na hnoji (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Z maštale sa vivážalo na hnoj (Trakovice HLO); Tag me vźaľi, poviľivaľi šicko na hnuj a zme ostaľi pres paľenki (Torysa SAB)
3. šar expr. neporiadok, špina v byte: F kuchňi mala taki hnuj, co plano kukac (Tuhrina PRE)
4. miest. csl hnis (z rany): Kopa hnoja mi viťeklo z vreda (Pucov DK); S toho pupáka ťi vistrekla celá kopa hnoja (Chocholná TRČ); Hnúj teče z rani (Hlboké SEN); Hnuj śe vaľi z rani (Studenec LVO); S teho oberaňiska mu viceklo ozdaj das pul litra hnoja (V. Slivník SAB); hnojný i hnojový príd. k 1, 4: Zau̯ si hnojnie lopatki a šieu̯ zbieraď lajná (Krivá DK); Po háboh mau̯ hnojovie čäbdi (Krivá DK); Zo dvora im ťekla hnojná voda (Zuberec TRS); Takie hnojovie mestá mala po koži (Malatiná DK); Si celí hnojoví (Kameňany REV); Hnojní vóz mav miesto gréfóv hnojné deski (Trakovice HLO); Ti hnojové pupáki sú najškareččé (Chocholná TRČ); hnojní koš (Siladice HLO); hnojná jama (Bošáca TRČ); hnojové vidu̯i (Stupava BRA); hnojoví vos (Brodzany TOP)


hnojný p. hnoj


hnojový p. hnoj


hnuj, hnúj p. hnoj

hnojný p. hnoj


hnoj [-oj, -új] m
1. výkaly dobytka so stelivom používané ako hnojivo: zadny czlowiek ma swuog hnoy przed syeň swu metati (ŽK 1473); zeme hnogem powozith (LIPTOV 1572); hnoge konskeho (RN 17.-18. st); swinsky hnúg (KS 1763); Duro Slivka hnoj kidal (HRANOVNICA 1777)
2. hromada hnoja, hnojisko: leže na hnogy mezy smetmy (ZA 1676); mal zakopane penize w hnogy (JASENICA 1704);
x. pren to nye na gine, len tež do hnoga sucze bude (T. TURNÁ 1715) bezcenné, neužitočné
3. špina, nečistota, špinavé prostredie: woda wssecek nerad, nečistotu, blato, hnug wen winassela (KT 1753);
x. pren z hnoga pozdwyhuge (Pán) hudobného (BlR 18. st) z biednych pomerov; swedomj swe z hnogem, z blatem, neradem hrichuw neposskwrnilj (KT 1753) špinou
4. hnis: kdy hnis aneb hnog gest w usych (RT 17. st); po celom geho tele hnog z wredow se rozliewal a tiekol (MS 1758); na oku hnúg gačmenowy (KS 1763); kdys witlačiš hnog, pomast ranu (PR 18. st); -ný príd k 1: hnogne desky (TRENČÍN 1661) kt. sa pripevňujú na voz pri vození hnoja; hnogne widli (NP 17. st) na naberanie a rozhadzovanie hnoja; brana hnogna (v Jeruzaleme) (KT 1753) ktorou sa vyvážal hnoj z mesta; hnogowyssťo hnógné mjsto, smetyssťo (KS 1763); salat do dobreg masneg hnogneg zemi seg (PR 18. st) prehnojenej; k 4: hnogne rani (MT 17. st); hnogny wred, otok (KS 1763); -ový príd: wydly hnoiowe (s. l. 1552 E); kopacs hnogowy (BYSTRIČKA 1725);
x. pren pre gednu hnogowu a krawsku diwku (WS 18. st) služobnú pri kravách; subst h-o s poplatok zemepánovi namiesto povinnosti dovážať hnoj: w penezoch platime hnojowo (ONDAVKA 1771); -ík, -ok [-ek] dem expr: sterculius: hnogek (KS 1763); chlap nasiceny kdyz zlozy zivotek, herskeho hnogika polozy za hrotek (KC 1791)
P. tpn riuullum Hunounig (Hnojovník na Spiši 1209 CDSl)


hnojovo p. hnoj


hnojový p. hnoj

Hnog Hnog Hnůg Hnůg
hnoj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hnoj
G (bez) hnoja
D (k) hnoju
A (vidím) hnoj
L (o) hnoji
I (s) hnojom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) hnoje
G (bez) hnojov
D (k) hnojom
A (vidím) hnoje
L (o) hnojoch
I (s) hnojmi
a o preprave hnoja et sur le transport de fumier
hnoja a jeho uskladnenia du fumier et de son stockage
maštaľného hnoja na každú d'effluents épandue sur chaque
netopierov, spracovaný hnoj a produkty chauve-souris, lisier transformé et produits
priemyselných hnojív a maštaľného hnoja des engrais et fumiers
spracovaný hnoj alebo o výrobky lisier transformé ou de produits
z netopierov, spracovaný hnoj de chauve-souris, lisier transformé
zvierací trus, moč a hnoj fèces, urine et fumier
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu