hnevlivý príd.
1. kt. sa ľahko nahnevá, popudlivý, prchký: h. človek, h-á povaha
2. prejavujúci hnev, zlosť, nahnevaný, zlostný, nevľúdny: h. pohľad, tón;
hnevlivo prísl.;
hnevlivosť -i ž.
hnevlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
hnevlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. 1. ▶ ktorý sa ľahko nahnevá, nazlostí, ktorý sa hneď rozčúli nad určitým stavom vecí; syn. popudlivý, prchký: h. človek; to je hnevlivá povaha; s pribúdajúcimi rokmi je mrzutejší, hnevlivejší; Starí ľudia sú často podráždení, nervózni, hnevliví. [NP 1987] 2. ▶ vyjadrujúci hnev, zlosť; syn. zlostný: h. smiech; hnevlivá irónia; odpovedať hnevlivým hlasom; pohľady boli čoraz hnevlivejšie; Jeho tvár nadobúdala hnevlivý výraz. [J. Johanides]; Žena ďalej komentovala moje hnevlivé výroky o dcére. [R. Sloboda]; Podráždene zažmurkal a prehltol hnevlivé slovo. [D. Michalka]
hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivý • prchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďom • dráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditý • zried.: srdnatý • srdný • expr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý muž • expr. durdivý: durdivá povaha
p. aj zlostný 1
2. p. nahnevaný
nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený
prchký ktorý je náchylný náhle, prudko sa nahnevať (o človeku); svedčiaci o tom • popudlivý • kniž. vznetlivý: prchký, popudlivý, vznetlivý človek • hnevlivý • hnevný • srditý • zlostný (so sklonom rýchlo sa nahnevať, nazlostiť): hnevlivá, srditá, zlostná povaha • impulzívny • prudký • výbušný (reagujúci prudko pod vplyvom istých nálad, impulzov): impulzívny typ človeka; prudké, výbušné prejavy, správanie • psych. cholerický (typický pre cholerika) • expr. náramný: je trochu náramný • zried. prchlivý
zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditý • hnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé reči • hnevný • zlobný • jedovatý • jedovitý • jedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlase • prchký • popudlivý • expr.: pajedlivý • pajedivý • pajedný • žlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človek • expr. prezlostný: mal prezlostného suseda • zried. zlostiplný • srdnatý • kniž. srdný • expr. zried. srdovitý • kraj. zázrivý • nár.: jedlivý • durný • kniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlas • expr. roziskrený: roziskrené oči • pren. supí
hnevlivý, kniž. zastar. i hnevivý príd.
1. zlostný, nahnevaný, prísny, nevľúdny: h. pohľad, h. tón v reči; hnevivý smiech (Vaj.);
2. ktorý sa rýchlo nahnevá, popudlivý, prchký: h. človek; Môj syn je veľmi hnevivý (J. Kráľ);
hnevlivo, kniž. zastar. i hnevivo prísl.: h. pozerať, hovoriť;
hnevlivosť, -ti ž.
hnevlivý príd. strsl, zsl ktorý sa rýchlo nahnevá, prchký: Joj, to je veľmi hňeuľiví človek (Kňažia DK); Ňebuc taká hnevlivá! (Kameňany REV); hnevliví (Lukáčovce HLO)
hnevlivý, hnevivý príd naplnený hnevom, nahnevaný: kněz má býti bez auhony, ne pyssný, ne hněwiwý (BK 1581); nenj pokogny, než zwadliwy a hnewliwy (SP 1696); naywětssy a nayhněwliwěgssy geho neprjtel (MP 1718); naplnenj gsu hnewiwu nenawisty (Le 1730); subst h. m zlostný človek: některý hněwliwy, aby se mohel nad swým winnjkem pomstjtj (MP 1718); hnewliwych upokogowal (VP 1764); -e prísl: hnewliwe naň krjceli (PI 1749); iracunde: hnewliwe (KS 1763); -osť ž hnev: ukrotte žadost pomstwi a hnewiwosti (TC 1631); iracundia: hňewliwost (KS 1763); den prigde hnewiwosti plny (VP 1764)