hnev -u m.
1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia, zlosť: h. na neporiadky; krotiť h.
2. nepriateľstvo, odpor: byť v h-e so susedmi; rozísť sa v h-e
● expr. vyliať si h. na niekom, niečom uľaviť si jeho prejavom; h. je zlý radca
hnev -vu pl. N -vy m.
hnev -vu pl. N -vy m. 1. iba sg. ▶ pocit a silný prejav neprijatia určitého stavu vecí, prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, pohoršenia; syn. zlosť: spravodlivý, bezmocný h.; h. na neporiadky; nával, výbuch hnevu; potláčať h.; dusiť v sebe h.; vyvolať niečí h.; h. ho už prešiel; urobiť niečo z hnevu; očervenieť, zblednúť, triasť sa od hnevu; horieť, sršať hnevom; dať sa strhnúť hnevom; Hnev mu však nezahmlil rozum. [H. Zelinová]; Zasa si s hnevom i zahanbením spomenul, ako v nedeľu celé popoludnie presedel v komore. [A. Baláž] 2. iba sg. ▶ silný citový odpor; syn. nepriateľstvo, nenávisť: rozísť sa v hneve; V hneve odídu, otec? [Ľ. Smrčok]; Napíše Julke Grečovej. Aby vedela, že už je po hneve. [K. Lazarová]; Vo svete vládne hnev a nenávisť. [P. Bunčák] 3. často pl. hnevy hovor. ▶ prerušenie stykov pre nedorozumenie; syn. roztržka, spor: manželské hnevy; zabudnúť na staré hnevy; Vždy si myslí, že sú to len také dievčenské hnevy. [V. Mináč] ◘ fraz. ide ho rozdrapiť od hnevu al. ide puknúť od hnevu veľmi sa hnevá; vyliať si hnev na niekom, na niečom nasmerovať na niekoho, na niečo prejav hnevu (často neopodstatnene), a tak si uľaviť ◘ parem. hnev je zlý radca nahnevaný človek sa obyč. zle rozhoduje
hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu • zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť • hovor. jed: dusiť v sebe jed • expr. srd: zmocnil sa ho srd • zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť • bes (Jégé) • pren. žlč: rastie v nej žlč
2. p. nenávisť
nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska) • hnev • zloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdci • kniž. zášť: vzbudzovať zášť • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomu • neláska (opak lásky): bol obklopený neláskou • fóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincom • mizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia)
p. aj zloba
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
hnev, -u m.
1. pocit rozhorčenosti, prudké rozhorlenie, rozčúlenie, zlosť, jed: zblednúť, očervenieť od h-u; horieť, planúť, sršať h-om, pukať od h-u veľmi sa zlostiť; vzkypieť, vzplanúť, vzbĺknuť h-om o prudkom záchvate hnevu, zlosti; zahorieť spravodlivým h-om oprávnene sa rozčúliť, pohoršiť sa pre niečo; krotiť h. mierniť zlosť; dusiť v sebe h. snažiť sa ho utajiť; urobiť niečo z h-u zo zlosti; uvaliť na seba niečí h. popudiť niekoho proti sebe; vyliať si na niekom svoj h. prejaviť ho voči nemu;
2. mrzutosť, nepriateľstvo: rozísť sa v h-e (s niekým); byť s niekým v h-e; Načože by si si hnev s mužom pre mňa zavádzala. (Taj.);
3. nár. babí, babský h. (liečivá rastlina) ihlica trnistá
vztek, -u m. (čes.) kniž. zastar. jed, hnev, zlosť: Paholkov pojal vztek. (Taj.); vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.)
hnev m. 1. csl silné rozčúlenie, zlosť, jed: Celí sa ťriasou̯ od hňevu (Bobrovec LM); Ukazal barz veľki hňif (Dl. Lúka BAR); Od hňevu ma skoro rozhoďilo (V. Bielice TOP); hňev (Bošáca TRČ) F. hneď mu sedzí hňev na konci nosa (Bošáca TRČ) - rýchlo sa nahnevá 2. čiast. strsl a vsl zlý ľudský vzťah, nepriateľstvo: O tích ča̋z veľkí hňeu bou̯ medzi timí bratmí (Krivá DK); Strašní hňev bul za tú kravu (Nandraž REV); Medzi ňima bul barz veľki hňif (Dl. Lúka BAR) F. robiď hňevi (Prievidza) - utvárať zlé ľudské vzťahy; sú pod hňevom (Lukáčovce HLO) - nemajú k sebe dobrý vzťah
hnev m 1. prudké rozhorčenie, popudenie, zlosť, jed: przed prawem prazne rzeczy w hniewie wypustila (ŽK 1473); srdcže me gest plne hnewu a zawisti (BAg 1585); w hnewe zapaleny bywsse (BRATISLAVA 1681) rozhnevaný: newedel od hnewu, čo robit (KP 18. st) bol veľmi rozhnevaný: uspokogiti, utjssiti hňew (KS 1763); wilegem hněw múg (WP 1768) na teba se rozhnevám L. bibl hrozný deň hnewu a pomstwy (CC 1655) súdny deň: sinowe a dcery hniewu hožiho (KT 1753); hriešni ľudia; dcéra hnewu aneb nádoba nečistá (BlR 18. st) hriešna žena 2. nepriateľstvo oproti niekomu, s niekým: hnew, kerzy magy proty nemu pany (L. JÁN 1480 SČL); magicze hněw s nim (SKALICA 1618); zdalis nyegaky hnyew meczy nymi bol (ŠÍPKOVÉ 1747)