hnet, -u m. kniž.
1. hnetenie, tiesnivosť, tieseň, trápenie, sužovanie: Zatúžil vnoriť sa do svojho sveta, kde nieto hnetu myšlienok. (Kuk.)
2. útlak, utláčanie: „Sloboda“. Oni už nevedia, čo je to. Oni cítia hnet maďarský. (Taj.)
hnet m, hnetenie [-í-] s trápenie, sužovanie, tieseň: swědomj hnět (FP 1744); neywětssý sskrupul aneb hnetenj swědomj měl (ST 1797)