hmotný príd.
1. k hmota (význ. 1), materiálny: h-á podstata sveta
2. týkajúci sa majetkovej, finančnej stránky, úrovne: h. blahobyt, h-á škoda, h-á kultúra; h-é prostriedky majetok, peniaze;
hmotne prísl.: byť h. zodpovedný, zabezpečený;
hmotnosť -i ž.
1. k hmotný (význ. 1)
2. fyz. vlastnosť telesa daná gravitáciou a meraná v kilogramoch; podľa star. chápania váha: chlieb s h-ou 2 kg; h. nákladu; chem. molekulová, atómová h.;
hmotnostný príd.: h-é číslo
hmotne prísl.
hmotne prísl. 1. ▶ vzhľadom na hmotnú, majetkovú, finančnú stránku: byť h. zabezpečený; h. zodpovedný vedúci zberne; hmotne a sociálne vyčerpaný národ [Sme 1995] 2. ▶ prostredníctvom majetku, financií: h. niekoho podporovať; Pekár patril medzi tú menšinu ľudstva, čo ešte nikdy neprejavovala svoju vďačnosť hmotne. [V. Bednár]
1. týkajúci sa hmoty, pozostávajúci z hmoty, fyzický, reálny: h. svet, h-á kultúra; telesá sú h-é; fyz. h. bod teleso minimálnych rozmerov al. bod, v ktorom je sústredená hmota; gram. h-é podstatné meno konkrétne;
2. týkajúci sa životnej úrovne, materiálny, majetkový, finančný: h. blahobyt, h. nedostatok, h-á bieda, h-á škoda, h-á pomoc, h-á odmena; h-é postavenie životná úroveň; h-é záujmy finančné, majetkové; h-é pomery majetkové; h-é prostriedky peniaze; práv. h-é právo materiálne;
hmotne prísl. materiálne, finančne: h. niekoho podporovať, poškodiť; h. zabezpečený; klesnúť mravne a h. (Vans.);
hmotnosť, -ti ž. vlastnosť toho, čo je hmotné, materiálnosť: h. sveta, h. vecí