hmota -y hmôt ž.
1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody, matéria: (ne)živá h.; filoz. zmyslami vnímateľný látkový a telesný svet našej skúsenosti; fyz. zákon zachovania h-y; anat. mozgová h.
2. materiál, kt. sa na niečo používa, z kt. sa niečo vyrába, látka (význ. 1): hovor.: stavebné, pohonné h-y; umelá h. plastická látka
hmota -ty hmôt ž.
hmota -ty hmôt ž. 1. iba sg. ▶ všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody; syn. matéria: živá, neživá h.; medziplanetárna h.; nezničiteľnosť hmoty; formy existencie hmoty; svalová h. svalstvo □ anat. sivá mozgová hmota hmota rozložená po celej dĺžke miechy okolo centrálneho kanála; biela mozgová hmota hmota tvoriaca plášť okolo sivej hmoty 2. iba sg. filoz. ▶ základ, substancia vonkajšieho sveta podliehajúca mechanickým zákonom, protiklad ducha, mysle, duše; objektívna realita, ktorá je človeku daná pocitmi a existuje nezávisle od nich (základná kategória materialistických filozofií): klasický spor o prvenstvo hmoty alebo ducha 3. iba sg. fyz. ▶ objektívna skutočnosť, ktorá je nositeľkou fyzikálnych vlastností: formy pohybu hmoty; látka a pole sú dva navzájom späté prejavy hmoty 4. ▶ to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa; syn. látka, materiál: kašovitá, sypká h.; rýchlotvrdnúca, poddajná, lepkavá h.; tekutá čokoládová h.; izolačná h.; protipožiarna omietková, drevná h.; vytvarovať zo zeleninovej hmoty fašírky; hovor. umelá h. plastická látka, plast; pohonné hmoty pohonné látky 5. iba sg. pejor. zried. ▶ veci, ktoré niekomu patria, majetok: lipnúť na hmote; hnať sa za hmotou a bohatstvom
hmota 1. všetko, čo má hmotnosť, čo zaberá priestor, čo je základom prírody • matéria: živá, neživá hmota, matéria
2. to, z čoho sa niečo vyrába, čo sa na niečo používa • látka • materiál: izolačná hmota, látka; pohonné látky, stavebný materiál • stavebnina • stavivo (stavebný materiál) • masa: čokoládová masa • surovina (nespracovaná, surová hmota): drevná surovina
látka 1. základ vecí pozorovateľný zmyslami • hmota: nehorľavá látka, hmota • matéria • materiál: izolačná matéria, izolačný materiál • kniž. substancia: rastlinné substancie
2. školské vedomosti • učivo: zopakovať si novú látku, nové učivo
3. výrobok, ktorý vznikol tkaním • tkanina: šaty sú ušité z lesklej látky, tkaniny • hovor. zastar. štof: záplaty na lakťoch boli z rovnakého štofu
4. p. námet 1
hmota, -y, hmôt ž.
1. filoz. objektívna skutočnosť jestvujúca mimo ľudského vedomia a nezávisle od neho;
2. to, z čoho pozostávajú veci, látka, matéria: tuhá, sypká, kašovitá h.; anat. kostná, mozgová h.; biol. živá, neživá h.;
fyz. podklad vonkajších prírodných javov (úkazov), príčina zmyslových vnemov: princíp zachovania h-y; atómová h. počet protónov v jadre prvku; gravitačná h. určená podľa váhy; špecifická h. obsiahnutá v objemovej jednotke, merná hmota;
3. surový materiál, z ktorého sa spracovávajú výrobky: stavebné h-y jednotlivé druhy materiálu, z ktorého sa stavia (napr. tehly, betón, železo, kameň, drevo, malta ap.); hovor. umelá h. plastická látka; tech. izolačná h. nevodivá pre rôzne druhy energie; tech. pohonná h. zmes na poháňanie výbušných motorov;
4. v idealistickom, najmä náboženskom chápaní zmyslový svet ako protiklad ducha;
pren. pejor. peniaze, majetok: lipnúť na h-e, hnať sa za h-ou
hmota ž základ, podstata všetkých vecí v prírode: hmoty tworowe, w njchž gsau 4 žiwlowe: woda, ohen, chladno, horko (MBF 1721)