hmla -y hmiel ž. zhustené biele vodné pary nízko nad zemou: je hustá ranná h., h. sa dvíha, padá; umelá h.
● vidieť ako v h-e, v h-ách nejasne;
hmlový príd.: h-é svetlá použ. na motor. vozidle v hmle, hmlovky
hmla hmly hmiel ž.
hmla hmly hmiel ž. 1. ▶ skvapalnené vodné pary v prízemnej vrstve ovzdušia: hustá ranná h.; kalná, biela, nepriehľadná h.; nepríjemná londýnska h.; jesenné hmly; je h. je hmlisto; h. sa dvíha, padá; blúdiť, strácať sa v hmle; celá krajina bola zahalená v hmle, do hmly; Okolo reflektorov auta plávala mliečna hmla. [G. Rothmayerová]; V doline sa ešte držala hmla. [V. Švenková] 2. expr. ▶ niečo neurčité, nejasné; neurčitosť, nejasnosť: h. okolo vraždy; Výhľad do budúcnosti mu zaclonila sivá, bezútešná hmla. [J. Zdražil]; Takto v hmle dejín končí zakladateľ Veľkomoravskej ríše a prichádza nový muž. [M. Kučera]; Načo rozháňať hmlu? [M. Krno] usilovať sa niečo objasniť ◘ fraz. vidieť ako v hmle nejasne niečo vidieť, vnímať; hmla predo mnou, hmla za mnou nič nevidno (rozprávková formula) ▷ hmlička -ky -čiek, hmielka -ky -lok ž. zdrob. expr.: Nikde chmáričky ani hmličky, len belasá, jasná obloha. [M. Rázusová-Martáková]; Zo zemiakovej vňate stúpala hmielka a pastierikovia s vrecami na hlavách nadhadzovali v dlaniach horúce zemiaky. [M. Zelinka]; hmlisko -ka hmlísk s., v sg. N a A i ž. zvel. expr.: h. sa ešte nerozišlo; včera bola veľká h.
hmla zhustené vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou • para: hmla, para nad riekou • opar (jemná hmla): nad krajinou visel opar
hmla, -y, hmiel ž. zhustené vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou; vo vzduchu jemne rozptýlená tekutina al. iná látka pripomínajúca hmlu, hmlovina: padá h.; hustá h. zaľahla do dolín; všetko sa zatiahlo h-ou; h. sa valí, dvíha; Slnko z hmiel už kráča. (Heč.); umelá, prachová h.; rozprášiť tekutinu na jemnú h-u; vidieť ako v h-e (ako v h-ách) nejasne; pren. v hmlách ďalekej budúcnosti (Urb.) v neznámej, v neistej budúcnosti; habkať v hmlách (Bod.) tápať; hmla detstva (Kost.) nejasné spomienky z detstva; spomínať si na niečo ako v h-e (ako v h-ách) nejasne; oči mu h-ou zachodia zakaľujú sa, vlhnú; pohľad prázdny, zaťahovaný hmlami (Kuk.) zakalený;
hmlový príd.: h. rozprašovač;
hmlička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.;
hmlisko, -a, hmlísk str. i ž. zvel.
hmla ž. (mhla, mlha, mla, milha, molha) csl zhustené biele vodné pary nízko nad zemou: Zrázu sa spusťela taká hmla, že zme sa skoro zatáraľi (Pukanec LVI); Nad ránom sedá mhla na doľinu (Pucov DK); F toľkej mlze sa mi krava straťela (Čičmany ŽIL); Gruľe zme začaľi zbirac, jak śe dzvihla molha (Spiš. Štvrtok LVO); Ľen tak śe prevaľuje tota hmla (Dl. Lúka BAR); milha (Babie GIR) L. vlčí hmu̯a (Štefanov SEN) - očná choroba F. pampúšike takie ako hmla (Pukanec LVI) - ľahko stráviteľné; ľen taká mla sa mi robí pred očámi (Lukáčovce HLO) - mám závrat; to je len taká mla (Lukáčovce HLO) - o ľahkom jedle; hmla, že bi ju krájat mohél (Bošáca TRČ) - veľmi hustá
mhla p. hmla
milha p. hmla
mla p. hmla
mlha p. hmla
molha p. hmla
hmla [hmla, mhla, mlha] ž zrazené vodné pary vznášajúce sa nad povrchom zeme: gestli tento (oblak) dolu padne, dela se mhla (KoA 17. st); slunce nekdy mlhy a oblaky zakriwagy (CO 17. st); hustá negaká hmla padá (PT 1778); pren; zhladil sem yako oblak neprawosti twe a yako mlhu hřychy twe (BAg 1585); čzlowek pomine gako hmla a woda (AgS 1708) rýchle; očy mu mhlu zachadzagu (GŠ 1758) prestáva vidieť