hlupák -a mn. -ci m. hlúpy al. nerozvážny človek, sprosták (obyč. nadávka);
hlupaňa -e ž.;
hlupácky príd.;
hlupáctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hlupák
2. hlúpy čin;
hlupáčik -a mn. -ovia m. zdrob. zjemn.
hlupák -ka pl. N -áci G -kov m.
hlupák -ka pl. N -áci G -kov m. ▶ hlúpy al. nerozvážny človek (obyč. v nadávke); syn. sprosták: nenapraviteľný, beznádejný h.; namyslený, prázdny h.; tváriť sa ako h.; robiť zo seba hlupáka; považovať niekoho za hlupáka; vynadať niekomu do hlupákov; Titul hlupákom dvíha sebavedomie. [H. Zelinová]; Musí to byť riadny kus hlupáka. [P. Karvaš]; Pre jedného hlupáka by len blázon šiel domov v takomto počasí. [K. Jarunková] ▷ hlupáčik -ka pl. N -kovia m. zdrob. zjemn.: Ty hlupáčik, myslíš, že ťa chcem zvádzať? [J. Blažková]; Herec vytvoril stŕpnutého hlupáčika s vytreštenými očami. [KŽ 1968]; hlupáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: vykľulo sa z neho veľké h.; vynadať žiakom do hlupáčiskov
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
hlupák, -a, mn. č. -ci m. expr. hlúpy človek (často v nadávke);
hlupáctvo, -a, -tiev str. hlúpy čin; hlúposť;
hlupáčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. oslab.
gluptak p. hlupák
hlupák i hlupták m. (gluptak) csl pejor. hlúpy človek: Ešče som takiho hlupáka nevidela (Kameňany REV); Hlupák to bou̯ naveki (České Brezovo RS); Aľe ti hlupák, čo sa buďeš toľko trápiť! (Kláštor p. Zniev. MAR); Och, jaki śi ľem gluptak! (Torysa SAB): hlupák (Lukáčovce HLO); gluptak (Spiš. Štvrtok LVO)
hlupták p. hlupák
hlupák, hlupáč m hlúpy človek: sprosták, tarandák a hlupák (BOCA 1759); maccus: trúp, hlupák; arietina mens: hlupáč (KS 1763); sprosták a hlupák se nepočzita za čzloweka (SQ 1781); -ček dem: trunculus: hlupáček (KS 1763)