hluk -u m. zmiešanina nezladených zvukov, hukot, hrmot, lomoz, hurhaj: deti robia h., h. strojov, ulice
hluk -ku m.
hluk -ku m. ▶ zmiešanina výrazných nezladených, obyč. rušivých zvukov; syn. huk, hukot, hrmot, lomoz: nadmerný h. na pracovisku; pouličný, jarmočný, kaviarenský h.; h. strojov, áut; intenzita hluku; prístroj na meranie hluku; deti narobia h.; tlmiť h.; sťažovať sa na h.; prekričať h. ulice; h. utíchol; robiť niečo bez hluku ↗ i fraz.; Núdze o hluk v domci nebolo. [J. Papp]; Nádvorie kaštieľa ožilo hlukom. [P. Kováčová]; Pred kostolom sa mu stratila, pohltil ju hluk a vrava, smiech a výskot detí. [P. Andruška] ◘ fraz. narobiť veľa hluku spôsobiť (obyč. zbytočný) rozruch okolo nejakej záležitosti; robiť niečo bez hluku konať so zámerom neupútavať pozornosť
hluk zmiešanina nezladených zvukov: deti robia hluk • huk • hukot: huk, hukot strojov • hrmot: hrmot vlakov • lomoz: lomoz ulice • buchot: z izby sa ozval buchot • rachot: rachot padajúceho lešenia • šramot: šramot kľúčov • treskot • jakot: rieka sa valí s jakotom • hurhaj • expr. huriavk • hovor. expr. štabarc • hovor. hurt • ruch (hlasný pohyb ľudí, vozidiel a pod.): pouličný ruch • krik (hluk spôsobený ľudskými hlasmi): z izby sa ozval krik • vresk (hlasný hovor al. plač): vresk zabávajúcich sa • subšt. brajgel
lomoz miešanina rušivých zvukov (obyč. mechanizmov, strojov) • huk: lomoz, huk z dielne • hluk • hukot: hukot strojov • hrmot • buchot: buchot kladív • štrkot • šramot (menej intenzívny lomoz): štrkot, šramot kľúčov, reťazí • tresk • plesk • treskot • rachot (silný lomoz): treskot, rachot pušiek • trepot: trepot bubnov • hrkot: hrkot nenastaveného motora • expr.: hurhaj • haravara • bengál • huriavk • lom (obyč. s primiešaním ľudských hlasov): haravaru z ulice už nepočuť • dupot: dupot koní • rapot • hovor. hurt: prísť s hurtom • expr. rev • hovor. expr.: štabarc • rámus • tartas: deti od rána robia štabarc • subšt.: kravál • randál
hluk, -u m.
1. huk, hrmot: Mlynár, na hluk dávno zvyknutý, to skoro ani nepočul. (Taj.); Zavrieť dvere bez hluku (Chrob.);
2. zmiešanina rozličných nezladených zvukov, ruch, vrava, krik: veľkomestský h. (Škult.); h. na uliciach mesta (Zúb.); Zo siene sa ozývali hlasy, smiech, volanie, výkriky, vôbec hluk. (Jégé)
● narobiť veľa h-u spôsobiť rozruch, stať sa predmetom debát; robiť niečo bez h-u ticho, nenápadne
hluk m. strsl nov. krik, lomoz, hrmot: Čo robíž za hluk? (Bobrovec LM); Šva robíš takí hluk? (Kameňany REV)
hluk m 1. krik, huk, hrmot: gako wsteklj psy sstekalj a hlukem wolalj (SP 1696); hluk a wolanja pocžul (H. JASENO 1727); Getúmmel, Auflauf: zbureny, pokrik, hluk (ML 1779); s welikjm hlukem celj šjf woda naplnila (PT 1796); sclopus: pusskoweho strileni hluk (LD 18. st) 2. zhromaždenie, zoskupenie ľudí, zhluknutie: hluk narodůw (ZA 1676); widel tam hluk ano plačy a kwilj (Le 1730); ona s hlukem panen prissedssi (HI 18. st)