Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hluchota -y ž.

1. neschopnosť počuť, hluchosť: vrodená h.

2. prázdnota, neplodnosť, pustota: duchovná h.

hluchota -ty ž.

hluchota -ty ž. 1. ▶ vrodená al. získaná strata sluchu, neschopnosť počuť; syn. hluchosť: čiastočná, dočasná, získaná h.; liečiť hluchotu; byť postihnutý hluchotou; predstierať hluchotu
2. ▶ stav bez myšlienkovej náplne; niečo bezobsažné, prázdne; syn. prázdnota, bezobsažnosť: duchovná h.; h. slova; Jeho vnútro sa menilo na kus hluchoty, prázdnoty, púšte. [L. Ballek]; Obuvník bol predesený hluchotou svojho srdca. [R. Jašík]
3. ▶ stav bez zvuku; syn. ticho: h. horských dolín; Z druhej strany nič nepočuť, kamenná hluchota. [P. Glocko]; V našej izbe nočnú hluchotu prerušovalo len monotónne kvapkanie vody z vodovodného kohútika. [Vč 1964]
4. expr. (i voči čomu) ▶ neschopnosť al., neochota reagovať na fakty, výzvy; syn. ignorancia: totálna h. voči porazeným; prejavil hluchotu voči argumentom; znepokojujúca h. voči vlastným prešľapom

hluchota, -y ž.

1. neschopnosť počuť, hluchosť: úplná h., dedičná h.;

2. ticho, pustota, mlčanie: hluchota horských dolín;

3. prázdnota, neplodnosť: v ťažkých pomeroch, v hluchote duchovnej (Škult.); V hluchote päťdesiatych liet poet zachytil náladu doby. (Vlč.)

4. zried. ľahostajnosť, nezáujem: Ďalej šiel, ľahostajný ku všetkému, v stave hluchoty k sebe samému. (Tat.)

hluchota i hluchosť ž. strsl neschopnosť počuť: Uš tag ňepočujem, vieťe, hluchota (Jasenová DK); Na stariho šloveka už aj hluchota prichádza̋ (Rochovce ROŽ); Uš starňe, bo ho hluchošč nasleduje (Kameňany REV)