hluchý
I. príd.
1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek
2. prázdny, pustý; jalový: h. klas; h-á hornina hlušina; h-é miesto (v románe ap.); hovor. h. telefón nefungujúci
● expr. h. ako peň, poleno úplne; byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý; byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;
na hlucho → nahlucho;
hlucho prísl. k 2;
hluchosť -i ž.
II. hluchý m. hluchý človek;
hluchá ž. hluchá žena
hlucho 2. st. -chšie prísl.
nahlucho, pís. i na hlucho prísl.
hlucho 2. st. -chšie prísl. 1. ▶ menej intenzívne, menej výrazne ako obyčajne; syn. tupo, duto, tlmene: h. dunieť; h. padal dážď; jeho hlas znel v telefóne h.; chlapec h. zastenal; Ťažké vozne hlucho búchajú v spleti koľajníc. [M. Urban] 2. ▶ bez naplnenia zmyslu, bez ohlasu, bez účinku; syn. bezvýrazne, neúčinne: Uhádol, že by to vyznelo hlucho a že by sa stal smiešnym. [R. Jašík]; Táborový aktív prebiehal na začiatku hlucho, bez ozveny. [V. Mináč] 3. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav prostredia, v ktorom je veľmi ticho, mĺkvo: aj u horných susedov je dnes h.; O chvíľu bolo pred kostolom prázdno a hlucho. [J. Cíger Hronský] ▷ na hlucho ↗ nahlucho
nahlucho, pís. i na hlucho prísl. 1. zried. ▶ bez znenia zvuku, bez zvuku: použiť, odvysielať archívne zábery filmu n. 2. expr. ▶ bez spätnej väzby, zámerne nereagujúc na podnet, ignorujúc niekoho, niečo: púšťať n. prosby, argumenty, prejavy uznania; A ak nemá obraz o zverencovi, vyznejú jeho rady, varovania pred úskaliami či prejavy uznania nahlucho. [Anton Hlinka]
naprázdno bez dosiahnutia cieľa, bez dosiahnutia konkrétneho účinku • nadarmo • bezvýsledne: jeho námaha vyšla naprázdno, nadarmo, bezvýsledne • márne • zbytočne: márne, zbytočne mu dohovárali • neúčinne • zried. bezúčinne • nahlucho, pís. i na hlucho: jeho slová vyznievali neúčinne, nahlucho
hlucho p. hluchý
hluchý, 2. st. hluchší príd.
1. nemajúci sluch, neschopný počuť, postihnutý hluchotou: h. človek
● hovor. h. ako dub, ako peň, ako poleno úplne; robiť sa, urobiť sa h-ým predstierať nepočutie niečoho; vie o tom toľko, ako hluchý o hudbe (Taj.) celkom nič; hovor. žart. mať h. týždeň o človeku, ktorý nie je hluchý, ale často niečo nepočuje al. nechce počuť;
2. (k čomu, zried. pre čo) ľahostajný, nevšímavý: h. k prosbám, h. k biede, k utrpeniu niekoho; Pre vyššie veci je hluchý (Jes.) nemá o ne záujem;
3. tichý, pustý: h-á tíšina (Kuk.); h-é priestory (Horov); Ulice sú prázdne a hluché. (Kuk.)
4. zried. temno, duto, tupo znejúci: h-é zvuky (Jil.);
5. neplodný, jalový, prázdny: h. kvet, h. klas; h-é miesto v románe (Mráz) prázdne, bez deja; h. blesk po ktorom nehrmí; poľnohosp. h-é zrno bez klíčivosti; ban. h-á hornina jalovina;
na hlucho: tancovať na hlucho (Kuk.) bez hudby; Žart sa nepodaril, vyznel na hlucho (Jil.) ostal bez ohlasu, nemal účinok;
hlucho, 2. st. hluchšie prísl.
1. pusto, nemo, ticho: V prírode pusto, hlucho. (Tim.)
2. tupo: Vozne hlucho búchali v spletí koľajníc. (Urb.) Kopytá koní hlucho klopali na vyschnutú zem. (Gráf);
hluchosť, -ti ž.
hluchý príd. (húchí) 1. csl nemajúci sluch, neschopný počuť: Boľi hluchí, ňemuohľi zme sa dovrävieť (Krivá DK); Húchá cigáňka nám nosí úč (Stupava BRA); Dobre hluchemu, co ňečuje (Dl. Lúka BAR) F. hluchí ako drevo (Rim. Píla RS), hluchi jak koreň (Dl. Lúka BAR), hluchí jak peň (Dúbravka BRA), hluchí ani tetró (Rochovce ROŽ), hluhi jak kanon, jak motika (V. Šariš PRE) - veľmi nedoslýchavý, celkom hluchý; má hluchú muchu v uchu (Martin), má huchí tíden (Hlboké SEN) - nechce nič počuť 2. csl neplodný, neproduktívny, jalový: U náz je hluchuo poľe, ňeuroďí sa ako inďe (Sedl. Dubová DK); Hluchí šporhelt ani kachle nehrejú (Lukáčovce HLO) L. hluchá baňa (Zuberec TRS) - využitý, zužitkovaný kameňolom; hluhe ložisko (Nov. Huta SNV) - vyťažené ložisko v bani 3. csl v dvojslovných názvoch rastlín a. bot. hluchavka (Lamium): hluchá žihlava (Návojovce TOP); hlucha pokriva (Žakarovce GEL); húchá pokriva (Stupava BRA); hluchá kuopriva (Kociha RS) b. bot. pichliač (Cirsium): hluchuo huosťa (Prievidza); hlucho prísl. k 1: L. tancoval na hlucho (Bošáca TRČ) - bez hudby