Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

hluchý

I. príd.

1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek

2. prázdny, pustý; jalový: h. klas; h-á hornina hlušina; h-é miesto (v románe ap.); hovor. h. telefón nefungujúci

expr. h. ako peň, poleno úplne; byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý; byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;

na hlucho → nahlucho;

hlucho prísl. k 2;

hluchosť -i ž.

II. hluchý m. hluchý človek;

hluchá ž. hluchá žena

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hluchý ‑ého príd. i m.; hlucho prísl.; hluchosť ‑i ž.

hluchý -chého pl. N -chí I -chých m.

hluchý -chá -ché 2. st. -chší príd.

hluchý1 -chá -ché 2. st. -chší príd. 1. ▶ postihnutý hluchotou, neschopnosťou počuť; syn. nepočujúci: h. človek; byť h. od narodenia; je na jedno ucho h.; štence sa rodia slepé a hluché; robiť pokusy s výcvikom psov aj pre hluchých občanov; Teta Manca bola z roka na rok hluchšia a podozrievavejšia, každé slovo, ktoré odznelo pri stole, sme jej museli hlasnejšie zopakovať. [J. Lenčo]
2.ktorý je bez naplnenia (bez obsahu, zmyslu a pod.), v ktorom nič nie je; syn. prázdny, bezobsažný: hluché filmové predlohy; sú to samé hluché slová; v románe sa nájdu aj hluchšie miesta menej obsažné; h. telefón bez signálu; hluchá lyžiarska sezóna bez významných pretekov al. bez lyžiarov; h. blesk po ktorom nehrmí; Také hluché obdobiedávno nemal. [Š. Drug] bez tvorivej činnosti; Vyrátate iba hluché dni, prestoje techniky, ale aké podáva výkony pojazdná technika v prevádzke, to už nie! [NP 1982]; Po hluchých rokoch tu konečne vyrástla generácia výborných mladých hudobníkov. [Pc 1999]
3.ktorý nie je ničím naplnený, v ktorom al. na ktorom nič nie je; syn. prázdny: h. klas; hluchá hornina hlušina; Obsiala by ostredok, hociktoré hluché kapustnisko, aby vydalo to, čo nám roky vojna upierala. [K. Horák]
4.ktorý je bez života, bez ľudí, bez hluku; syn. tichý, pustý: ísť hluchou uličkou; prázdne hluché domy s vybitými sklami [G. Rothmayerová]; Krajina bola mĺkva a hluchá. [J. Beňo]
5. ▶ temno, duto znejúci: hluché zvuky; hluchá ozvena; hluché kroky; Po prstoch sa uberala do svojej izbičky, keď sa náhle z otcovej izby ozval hluchý, ako spod zeme vychádzajúci hlas. [J. Sedlák]; Spoza Tatier sa ozvalo hluché dunenie. [E. B. Štefan]
fraz. expr. hluchý ako peň/poleno úplne nepočujúci; byť hluchý a slepý správať sa odmietavo, nevšímavo, zaujato; byť hluchý voči niečomu nevšímať si niečo, neprejavovať potrebnú spoluúčasť; mať hluché srdce byť bezcitný; mať hluché uši byť ku všetkému ľahostajný, nič si nevšímať; žart. máš hluchú muchu v uchu? otázka niekomu, kto sa tvári, že nič nepočul al. opakovane niečo prepočul; robiť sa/urobiť sa hluchým predstierať nepočutie niečoho ◘ parem. slepému darmo ukazuješ a hluchému darmo vravíš


hluchý2 -chého pl. N -chí m.kto je postihnutý hluchotou, kto (dobre) nepočuje; syn. nepočujúci: vyrábať prístroje pre hluchých; kríkol zlostne ako na hluchého [D. Tatarka]fraz. expr. držať niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito niečo držať; držať ako hluchý dvere a) znášať niečo bez protestu b) (o veci) byť dobre pripevnený k niečomu, dobre držať na niečom; rozprávať hluchému o muzike nadarmo, bez úžitku, zbytočne niekomu niečo hovoriťhluchá -chej pl. N -ché G -chých ž.hluchá žena, hluché dievča

-chý/12231±203 28.27: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 2506→1952
+88
−18
tichý/851→608
+34
−0
hluchý/387→365
+13
−18
jednoduchý/355 plachý/299 suchý/388→99
+42
−0
lichý/80 vetchý/55 prostoduchý/28 jednouchý/21 plochý/17 bezduchý/13 (3/12)

-chý/12231±203 32.74: substantíva (adjektívne) m. živ. N sg. 23→997
+25
−154
Suchý/0→516
+5
−78
Tichý/0→347
+0
−48
Hluchý/0→80
+19
−22
Lichý/0→31
+0
−6
Vetchý/23

-chý/12231±203 31.02: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 9702→9282
+90
−32
jednoduchý/4044 tichý/2977→2873
+26
−12
suchý/1566→1339
+46
−15
plochý/393 hluchý/336→278
+13
−5
plachý/191 bezduchý/73 prostoduchý/28 vetchý/19 polosuchý/18 (6/26)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hluchý 1. ktorý nepočuje; ktorý má poškodený al. oslabený sluch • nepočujúci: byť hluchý, nepočujúciohlušený (hlukom, silným zvukom a pod.): z rockového koncertu sa vracal úplne hluchý, ohlušenýnahluchlý (majúci slabý sluch) • slabo počujúci: nahluchlý, slabo počujúci starecprihluchlýpolohluchýzastaráv. nedoslýchavýmenej časté nahluchastýzastar. nedočujný

2. p. prázdny 1, pustý 1, 2; jalový 1 3. p. nepočujúci2


jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôdaplanýneúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zemhluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažnýneobsažnýpovrchnýplytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké mysleniesamoúčelnýpejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debatabezcieľnybezúčelnýzbytočnýneužitočnýdaromnýmárny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna prácanezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj


ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


nepočujúci2 človek, ktorý (dobre) nepočuje • hluchý: vysielanie pre nepočujúcich, hluchýchpejor. hlucháň


nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiunepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manželneúčastnýnezúčastnenýneprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadomnedbanlivýnedbalýlaxnýkniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k prácikniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaníindiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politikeflegmatickýapatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváreignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladnývlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postojpren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritikepejor.: hluchýslepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede


odmietavý 1. ktorý odmieta, zavrhuje niečo ako nevyhovujúce (op. súhlasný) • zamietavýnesúhlasný: odmietavý, zamietavý postoj; dať zamietavú, nesúhlasnú odpoveďzápornýnegatívnyhovor. kritický (op. kladný, pozitívny): záporné, negatívne stanovisko k návrhunegativistický (sústavne odmietajúci niečo): negativistická reakcia na niečonelojálny (op. lojálny): nelojálny prejavpren. hluchý (odmietajúci a nevšímavý): byť hluchý k cudzím prosbám

2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1


prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

3. p. bezočivý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hluchý, 2. st. hluchší príd.

1. nemajúci sluch, neschopný počuť, postihnutý hluchotou: h. človek

hovor. h. ako dub, ako peň, ako poleno úplne; robiť sa, urobiť sa h-ým predstierať nepočutie niečoho; vie o tom toľko, ako hluchý o hudbe (Taj.) celkom nič; hovor. žart. mať h. týždeň o človeku, ktorý nie je hluchý, ale často niečo nepočuje al. nechce počuť;

2. (k čomu, zried. pre čo) ľahostajný, nevšímavý: h. k prosbám, h. k biede, k utrpeniu niekoho; Pre vyššie veci je hluchý (Jes.) nemá o ne záujem;

3. tichý, pustý: h-á tíšina (Kuk.); h-é priestory (Horov); Ulice sú prázdne a hluché. (Kuk.)

4. zried. temno, duto, tupo znejúci: h-é zvuky (Jil.);

5. neplodný, jalový, prázdny: h. kvet, h. klas; h-é miesto v románe (Mráz) prázdne, bez deja; h. blesk po ktorom nehrmí; poľnohosp. h-é zrno bez klíčivosti; ban. h-á hornina jalovina;

na hlucho: tancovať na hlucho (Kuk.) bez hudby; Žart sa nepodaril, vyznel na hlucho (Jil.) ostal bez ohlasu, nemal účinok;

hlucho, 2. st. hluchšie prísl.

1. pusto, nemo, ticho: V prírode pusto, hlucho. (Tim.)

2. tupo: Vozne hlucho búchali v spletí koľajníc. (Urb.) Kopytá koní hlucho klopali na vyschnutú zem. (Gráf);

hluchosť, -ti ž.

hluchý príd. (húchí)
1. csl nemajúci sluch, neschopný počuť: Boľi hluchí, ňemuohľi zme sa dovrävieť (Krivá DK); Húchá cigáňka nám nosí úč (Stupava BRA); Dobre hluchemu, co ňečuje (Dl. Lúka BAR)
F. hluchí ako drevo (Rim. Píla RS), hluchi jak koreň (Dl. Lúka BAR), hluchí jak peň (Dúbravka BRA), hluchí ani tetró (Rochovce ROŽ), hluhi jak kanon, jak motika (V. Šariš PRE) - veľmi nedoslýchavý, celkom hluchý; má hluchú muchu v uchu (Martin), má huchí tíden (Hlboké SEN) - nechce nič počuť
2. csl neplodný, neproduktívny, jalový: U náz je hluchuo poľe, ňeuroďí sa ako inďe (Sedl. Dubová DK); Hluchí šporhelt ani kachle nehrejú (Lukáčovce HLO)
L. hluchá baňa (Zuberec TRS) - využitý, zužitkovaný kameňolom; hluhe ložisko (Nov. Huta SNV) - vyťažené ložisko v bani
3. csl v dvojslovných názvoch rastlín
a. bot. hluchavka (Lamium): hluchá žihlava (Návojovce TOP); hlucha pokriva (Žakarovce GEL); húchá pokriva (Stupava BRA); hluchá kuopriva (Kociha RS)
b. bot. pichliač (Cirsium): hluchuo huosťa (Prievidza); hlucho prísl. k 1:
L. tancoval na hlucho (Bošáca TRČ) - bez hudby


húchý p. hluchý

hluchý príd
1. (o človeku al. zvierati) neschopný vnímať zvuk, nepočujúci: su slepi, hlusy, nemy (TC 1631); od narozeni swého nemim a hluchym byl (VP 1764); hlucheho kone napraviti (RG 18. st);
x. pren ussima neslyssi gako hlucha skala (GŠ 1758); zapchali su ussi swe a gako gassterowi hluchemu podobni zustali (MS 1758) nepočúvali
L. tetrew hluchy (NP 17. st) zool tetrov h. Tetrao urogallus
F. ty pes hluchy (s. l. 1711) hrubá nadávka; h-ému húsť, mluviť, spievať o zbytočnej námahe: hluchemu spjwati (WU 1750); gakobi hrach na stenu hazali aneb hluchemu hudli (MS 1758); gak bj k hluchemu mluwilj (SQ 1781)
2. (o hlase) slabo znejúci, nečujný: surdus: hluchy hlas (KS 1763)
3. planý, neužitočný: ager macer; jejunus: rolj hlucha (DQ 1629)
L. h-á žihľava, kopriva bot rastlina z rodu hluchavka Lamium: hluchá, mrtwá kopriwa, žihlawa (KS 1763); wezmi hluchu kopriwu (RG 18. st); hluchy mak (KrN 1795) bot mak vlčí Papaver rhoeas
P. atpn Matheus Hluchy (N. MESTO n. V. 1522 U1); subst h. m človek, kt. nepočuje: ussy hluchych otéwrené budú (KB 1756); -o prísl k 3: surdum: hluchó (KS 1763); -osť, -ota ž neschopnosť vnímať zvuk: koreny w octe warene y w ussj pusstene hluchotu y w ussech zwučeny zahany (HL 17. st); o nedostatku slissenj aneb hluchote (HT 1760); hluchota a nemota spolu običegne chody (CS 18. st); krivost, slepota, hluchost, nemost (SS 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HLUCHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 156×, celkový počet lokalít: 54, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 19×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 13×;
RUDNÍK, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 12×;
ČACHTICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 7×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 6×;
DOLNÝ HRIČOV, okr. ŽILINA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
PODOLIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
SÚŠ (obec STARÁ TURÁ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

je slepá a hluchá est aveugle et sourde

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu