hlušiť nedok. expr.
1. biť, tĺcť, mlátiť; udierať: h-l chlapca palicou; h. do klincov
2. zabíjať, usmrcovať: h. potkany
3. ťažko pracovať, drieť: h. ako otrok
hlušiť sa -ší sa -šia sa (ne)hlušte sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok.
hlušiť -ší -šia (ne)hluš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.
hlušiť sa -šia sa (ne)hlušte sa! -šili sa -šiac sa -šiaci sa -šenie sa nedok. expr. 1. ▶ rozdávať si navzájom údery, biť sa; syn. mlátiť sa, sekať sa: deti sa hlušia na dvore; V trnavskej hale sa začali medzi sebou hlušiť fanúšikovia domácich s futbalistami bratislavského Slovana. [VNK 1999] 2. ▶ spôsobovať si navzájom smrť, usmrcovať sa, zabíjať sa; syn. kántriť sa, kynožiť sa: Ľudia sa hlušia pre peniaze. [Ľ. Jurík]; Hlušia sa bez zľutovania, svet, svet je plný ľudskej krvi. [J. Balco] ▷ dok. k 2 ↗ zahlušiť sa
hlušiť -ší -šia (ne)hluš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok. expr. 1. (koho, čo) ▶ údermi prudko zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, biť; syn. mlátiť, tĺcť: hluší syna hlava-nehlava; hlušili ho remeňom; h. psa metlou; nehluš ma!; Čo mala robiť, napájala ho polievkou a ostatné decká hlušila. [M. Čeretková-Gállová] 2. (do čoho) ▶ údermi narážať na niečo, tĺcť, búchať: h. do klincov; h. motykou do skál; Ešte pekne, že päsťami hlušil aspoň do taktu s Paľoškom. [F. Gabaj] 3. (koho, čo) ▶ spôsobovať smrť, zabíjať, usmrcovať; syn. kántriť: h. muchy; Vlani ho prichytili, ako skalami hluší v prúde ryby. [R. Jašík]; Ja vám chytím pstruhy, aké chcete, ale mlaď si hlušiť elektrinou nedám. [J. Kroner] 4. (čo) ▶ zmenšovať intenzitu niečoho, tlmiť, prehlušovať: h. výčitky svedomia; Vôňu hlušil štipľavý dym dvojgrajciarového dohánu. [H. Zelinová]; Spánok nie je úľavný. No, nech - hluší otázky, spomienky. [I. Hudec] 5. ▶ ťažko pracovať, drieť; syn. lopotiť, hrdlačiť: h. ako otrok; hluší deň čo deň; No Tereza nič, hlušila za troch. [J. Horák] ▷ dok. k 3 ↗ zahlušiť
biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia
2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia
3. p. bojovať 1, 2
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť • chlopotiť sa • klopotiť • klopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrku • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa • plahočiť sa • robotiť • nádenníčiť • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri stroji • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za troch • expr.: katovať sa • strháňať sa • expr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v bani • subšt. makať
2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1
hlušiť sa p. biť sa 1
hlušiť 1. p. biť 2, 4 2. p. drieť sa 1
pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojom • byť zamestnaný • mať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracuje • hovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od rána • expr.: robotiť • nádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovať • hovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za troch • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • hrdlovať • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • plahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiť • mozoliť • hlušiť • moriť sa • mordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na poli • subšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?
2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefunguje • ísť (náležite): motor ide dobre • bežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
hlušiť, -í, -ia nedok. expr.
1. (koho, čo, zried. i do čoho) biť, tĺcť, udierať: Tí dvaja hostia ešte stále hlušili úbohého krčmára. (Fel.) Hlušia nás varechou poza väzy. (Chrob.); h. do klincov kyjanicami (Kuk.);
2. (koho, čo) zabíjať, usmrcovať: Chalaniská hlušili ryby granátmi. (Tat.)
3. ťažko, namáhavo pracovať, drieť sa: h. ako otrok, h. od svitu do mrku;
dok. k 1 vyhlušiť, k 2 zahlušiť
|| hlušiť sa biť sa: Všetko sa hlušilo, fliaskalo, šticovalo. (Fel.)
hlušiť nedok. (húšit) 1. strsl, vsl expr. biť, tĺcť: Hlušiľi ho po hlave, biľi, ďe ľen zača̋hľi (Krivá DK); Dostaľi śe na našu štreku a s troh bokoh naz začaľi hlušic (Šamudovce MCH); Šva ho hlušíš kelo, daj mu uš pokoj! (Štítnik ROŽ) 2. strsl expr. zabíjať, usmrcovať (o zvieratách): Hadi sa ňebespečnie, to ľen hlušiť (Pucov DK); Musím to (králiky) ľen ta hed hlušiď, ľebo už ňemám pre ňe burgiňe (Ležiachov MAR) 3. čiast. strsl a zsl dusiť, udúšať: Pľevalo mi hluší v záhratke priesädu (Krivá DK); Tam sa tá mrkva ňedarila, ľebo tam sa drží šmetľina a tá hu hlušila (Ležiachov MAR); Duhí čaz hlušila divoká zelina na pasiénku pravú pažit (Trenč. Závada TRČ); Zeľina húší grumbír (Brodské SKA) 4. strsl, zsl expr. ťažko pracovať, mordovať sa, drieť: Muž hluší o_cvitu do mrku, ňižd ňedbá na šeba (Pukanec LVI); Človeg ľen hluší, a ňižd ňemá (Košťany n. Tur. MAR); Hluší na cudzom majetku (Prievidza); Tu kebi jako človeg hlušél, drél, fur_e na jennom miéste (Trenč. Závada TRČ) F. hluší jako kvóň (Bošáca TRČ) - ťažko pracuje 5. or expr. hltavo jesť, chvátať: Len tú kapustu hlušíme (Jasenová DK)
húšiť p. hlušiť