hlbočina -y -čín ž. hlbina, hĺbka: h-y jazera, hôr; utopiť sa v h-e
hlbočina -ny -čín ž.
hlbočina -ny -čín ž. ▶ miesto s veľkou hĺbkou, s veľkým vertikálnym al. horizontálnym rozmerom; syn. hlbina: desaťmetrová h.; priezračná h. plesa; temná, záhadná, zradná h.; nekonečné hlbočiny tiesňavy; utopiť sa v hlbočine; Mesiace sme strávili vysoko nad dolinami v hlbočinách lesov. [J. Poničan]; Starí ľudia vraveli, že v hlbočine pod skalou býva vodný muž. [M. Jančová]; Uvedomoval som si jeho [mora] hlbočinu, nad ktorou som plával ako smietka. [L. Ťažký]; pren. h. očí ▷ hlbočinka -ky -niek ž. zdrob. expr.: Hlbočinku ešte o voľačo rozšírim, aby sme sa mohli aj trochu okúpať. [A. Plávka]
hlbina hlboké miesto al. priestor dolu, vnútri • hĺbka • hlbočina: hlbina, hĺbka mora, jazera; spadnúť do hlbočiny • poet. hĺbava • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • vnútro: vnútro zeme
hlbočina p. hlbina
hlbočina, -y, -čín ž. hlboké miesto vo vode, hlboká voda; miesto, priestor s veľkou hĺbkou (obyč. o hlbokej vode), hlbina, priehlbeň: h-y v rieke, v jazere; A hneď zas ideš v údoliach úzkych hlbočinami. (Štúr); expr. h-y lesov (Pláv.) miesta hlboko v lesoch; pren. bás. h-y svedomia (Pláv.)
halbočina p. hlbočina
hlbočina ž. (halbočina, hlibočina, hubočina) 1. csl hlboká voda (v rieke, jazere, mori): To zme volaľi plaň, ke_tam bola veľká voda, hlbočina (Ľavkovo TRS); Jano sa ponorel do hubočini a skoro sa zatopel (Čičmany ŽIL); F téj hlbočiňe na Bebrave son sa skoro zatokáňeu̯ (Bánovce n. Bebr.); Tak som ho (kocúra) hodzev do hlbočini, do vodi (Bučany HLO); Ňeidz do tej halbočini, bo śe zatopiš (Spiš. Štvrtok LVO); Rozbehnul śe a skočil do tej hľibočini (Orkucany SAB) 2. stržit, gem expr. miesto pod úrovňou okolia, v značnej vzdialenosti od povrchu: Tá dedžina leží v hlbošine (Kameňany REV); A f tej hlbočiňe - dva metre priestor - ňech kopá (V. Maňa VRB); hlbočinka ž. zdrob. expr. k 1: V lece sme chojeli do Lazvó, tam bola taká hubočinka, dze sa dalo dobre kúpac (Trstie ILA)
hlibočina p. hlbočina
hubočina p. hlbočina
hlbočina [hlu-] 1. ž miesto v hĺbke, hlbina, priepasť: gurges: hluboczina (VT 1648); zem nad hlbočinou pri chodníku (KRUPINA 17. st); wirosta welka hlubočyna z potočka (GV 1755) 2. miesto s hlbokou vodou; hlboká voda: gurges: hlubočina, zátok, wjr, propást; profundum: more, hlubokost, hlubočina (KS 1763); x. pren do hlubočini zuffáňliwosti (BlR 18. st) do hlbokého zúfalstva; do hlubočini láski zahrúzeny (KS 1763)