hlbina, -y, -bín ž.
1. hlboké miesto, hlbočina, priehlbeň, priepasť: Dajte mi k uchu mušľu, čo z hlbín vylovená bola. (Smrek) Pochytí cez poly a čľup do hlbiny. (Hviezd.) Ponad krídlo aviónu smelo hľadím do hlbín. (Lajč.)
2. miesto, priestor, nachádzajúci sa hlboko v niečom, v hĺbke niečoho; vnútro, vnútrajšok niečoho: h-y mora, morské h-y, h-y zeme; expr. h-y hôr, pralesov;
pren. často bás. obyč. o niečom tajomnom, neznámom: h-y noci, h-y duše, srdca, h-y života, osudu, h-y času, vekov
● z hlbín duše, srdca opravdivo, úprimne;
hlbinný príd. k 1: h-é ryby; h-é vody, h-é stavby, h-é horniny; h-á baňa podzemná; h. vrt do veľkej hĺbky