hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;
hlavato, hlavate prísl.;
hlavatosť -i ž.
hlavato 2. st. -tejšie prísl.
hlavato, zried. hlavate 2. st. -tejšie prísl. ▶ príznačne pre zaťatého, vzdorovitého človeka, ktorý často nerozumne trvá na svojom al. dožaduje sa svojho; syn. tvrdohlavo, neústupne, zaťato, vzdorovito: h. odmietať niečo; Prihováral som sa im, ale oni hlavato čušali. [A. Chudoba]; Sestra dupala hlavato čižmičkami a v očiach sa jej perlili guľaté slzy. [LT 1998]
hlavatý príd.
1. tvrdohlavý, zaťatý, neústupný, vzdorovitý: h. človek, h-é dieťa;
2. zried. opatrený hlavicou, hlavičkou: h-é stĺpy (Hviezd.);
3. nár. h-é konope materné;
hlavato/-e prísl. k 1: h. odpovedať, h. mlčať;
hlavatosť, -ti ž. tvrdohlavosť, vzdorovitosť, neústupnosť
hlavato, hlavate prísl tvrdohlavo: prawde wečneg werit nechcete, gistenj Páne hlawate odpjrate (DuH 1723); cervicose: twrdossjgne, hlawato (PD 18. st)