Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

hladný príd.

1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes; byť h.,

2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach;

pren. pozerať h-mi očami

3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi

4. hovor. nekŕmený: h-á hus

h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi; sýty h-ému neverí;

hladno, hladne prísl.: h. pozerať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hladný; hladno, hladne prísl.

hladný -ná -né 2. st. -nejší príd.

hladný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci pocit hladu; pociťujúci veľkú potrebu jesť; syn. lačný; op. sýty: h. človek; hladné deti; nakŕmiť h. dobytok; byť ukrutne, hrozne h.; večne je h.; Ja som hladnejší, ako som bol, ale do zajtra vydržím. [L. Ťažký]; pren. hladné ústa, žalúdky, hrdlá, krky ľudia (najmä deti), ktorých treba živiť
2. ▶ trpiaci nedostatkom; svedčiaci o tom; syn. biedny, chudobný: hladné roky neúrodné; V našich hladných Černovciach sme si vymýšľali pitivo, ktorým by sme zapíjali svoje imaginárne obedy. [D. Slobodník]
3. (i po čom) ▶ túžiaci po niečom; svedčiaci o tom; syn. dychtivý, žiadostivý: h. po vedomostiach, po láske, po pohladení; Blažia ju hladné pohľady, doháňa, čo zameškala za dievoctva. [V. Mináč]; Národ hladný po futbale a góloch dostal síce hlavný chod, ale bez korenia. [Vč 1964]
4. expr. (i na čo; po čom; za čím) ▶ ktorý pre seba zhŕňa majetok, peniaze a pod.; syn. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, po peniazoch, za peniazmi; bol čoraz hladnejší po úspechu, po uznaní
5. hovor. zried.ktorý nie je vykrmovaný: hladná hus; kúpiť hladnú kačicu
fraz. byť hladný ako vlk/pes byť veľmi hladný, mať veľkú chuť do jedla; je hladný, že by aj klince pojedol je veľmi hladnýparem. hladnému sa vždy o jedle/chlebe sníva; sýty hladnému neverí ktodostatok, často nechce pochopiť, uznať potreby iných

-dný/113473 1.97: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 23322 zodpovedný/3340 slobodný/2066 hladný/1817 obchodný/1023 posledný/933 vhodný/679 popredný/633 milosrdný/600 národný/534 čudný/518 smädný/485 chladný/447 ctihodný/403 hodný/384 pôvodný/348 náhodný/332 (193/8780)

-ný/1305277±925 1.67: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 237481→237041
+309
−283
roč/12936 schop/9960 spokoj/8096 hlav/6317 šťast/5960 ochot/5579 zodpoved/3340 skúse/2834 úspeš/2628 povin/2404 ver/2254 sil/2109 obyčaj/2098 slobod/2066 samot/1969 súčas/1894 vďač/1886 policaj/1870 hlad/1817 pl/1766 pek/1765 smut/1627 nadše/1627 pokoj/1554 prítom/1549 vlast/1485 skutoč/1452 moc/1445 význam/1441 nešťast/1391 šikov/1354 úprim/1253 (2401/139315)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

dychtivý vášnivo, nedočkavo túžiaci; svedčiaci o dychtivosti • chtivýžiadostivý: dychtivý po poznaní, chtivý poznania; dychtivý, žiadostivý pohľadtúžiacibažiacibaživýbažnýhladnýlačnýsmädný (po duchovných al. materiálnych veciach): túžiaci, bažiaci, hladný, lačný, smädný po láske, bohatstvetúžobný: túžobné očakávanienedočkavý (ktorý sa nevie dočkať): nedočkavá mladosť, nedočkavá zvedavosťexpr. rozdychtený: celá je dychtivá, rozdychtenázried. pachtivý


hladný 1. pociťujúci hlad (o človeku, zvierati); ktorý je nenaplnený potravou (op. sýty) • lačný: byť hladný, lačný; hladné, lačné psy zacítili potravuprázdny (o žalúdku, bruchu, črevách) • nenajedenýnenasýtený (op. najedený, nasýtený): nenajedené, nenasýtené detivyhladnutývyhladovaný: vyhladnutý, vyhladovaný ako vlkexpr. hladošský: hladošské krkynedojedený: chlapec je stále nedojedenýnenásytnýpejor.: nenažranýnenažratý (ktorý sa nevie nasýtiť, stále hladný): nenásytná, nenažratá šelmazried. vypostený

2. p. dychtivý, žiadostivý 3. p. chamtivý


chamtivý zhŕňajúci pre seba (majetok, peniaze a pod.); svedčiaci o chamtivosti • ziskuchtivý: chamtivý, ziskuchtivý človekpejor. hrabivýexpr. pachtivý: hrabivé, pachtivé rukylakomýnenásytný (požadujúci stále viac): nenásytný, lakomý úžerníkexpr. hladný: hladný za peniazmipren. expr.: pažravýžravý: byť pažravý, žravý za majetkamipejor. mamonársky


lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


nenásytný 1. ktorý sa nevie (dosť) nasýtiť (op. sýty, nasýtený) • nenajedený: Čo si dnes taký nenásytný, nenajedený?stále hladnýhovor. nedojedený: stále hladné, nedojedené detipejor.: nenažratýnenažraný: Nebuď taký nenažratý, nenažraný, nechaj aj iným!pejor.: pahltnýpažravý: pahltné, pažravé kukučie mláďahltavýpejor. žravý (rýchlo, veľkými hltmi jediaci): hltavé kačicehladný (neprestajne): večne hladné kurence behali za mnou

2. ktorý sa nevie uspokojiť s tým, čo má a požaduje stále viac • chtivý: nemohol potlačiť svoje nenásytné, chtivé túžbypren. chamtivý (vo vzťahu k majetku): nenásytný, chamtivý lakomecpejor.: nenažratýnenažranýpren. pažravý: nenažratý, nenažraný výberca daní


prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


žiadostivý túžiaci po niečom, prejavujúci túžbu • túžobnýroztúžený: vrhol na jedlo žiadostivý, túžobný pohľadzažiadaný: človek zažiadaný za majetkom; žiadostivá, zažiadaná žena (prejavujúca sexuálnu túžbu) • chtivýdychtivý: chtivý slávy; dychtivý po poznaníhladnýlačný: hladný po láske; pozeral na ňu hladnými očamizastar. baživýzried. bažný: baživý chvályhorúcináruživývášnivý (žiadostivý v ľúbostných prejavoch): horúci bozk; náruživý, vášnivý milenec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hladný príd.

1. majúci hlad, lačný, nenajedený: h. človek; deti sú h-é; h. ako pes, ako vlk veľmi; pren. h-é hrdlá, ústa ľudia (najmä deti), ktorých treba živiť; sytý hladnému neverí (prísl.);

2. dychtivý, túžiaci po niečom, žiadostivý niečoho: h. po vedení; pren. h-ými očami pozerať, h-é oči si popásť na niečom kochať sa, pokochať sa pohľadom;

3. trochu pejor. nenásytný, pažravý, lakomý: h. na groš, na peniaze, na majetok;

4. núdzny, biedny: h. zástup (Heč.); h-é roky neúrodné; h-á pýcha hrdosť navonok pri biede, nedostatku;

5. nár. nekŕmený: h-á hus, kačica;

hladne i hladno prísl. dychtivo: h. piť, sať vôňu, h. pozerať

hladný príd.
1. strsl, zsl, šar majúci pocit hladu, nenajedený: Na druhí ďeň šla na tie jabľká, ľebo bola hladná (Medvedzie TRS); No a prauda u_zme boli hladní, aj takí ustatí (Tek. Breznica NB); Ešče doščúlka zme teda neboli hladní (Ružindol TRN); Aňi vaz ňevidzime, take zme hladne (Fintice PRE)
F. hladní jäko pes (Podbiel TRS), hladní ako vlk (Tlmače LVI) - veľmi; hladní jako minárova hus (Návojovce TOP) - má všetkého dostatok; hlanná kočka aj po švrčkovi skočí (Bošáca TRČ) - pri veľkom hlade sa nevyberá v jedle; to je hladná veš (Papradno PB) - to je lakomec; sití hlannému ňeverí (Bánovce n. Ond. MCH) - kto má dostatok, nechápe toho, čo má ťažkosti
2. or, šar dychtivý, žiadostivý, túžiaci po niečom: Ja̋ som nigdi ňebola hladná po tvojom bohactve (Osádka DK); Ja ňehladni tvojeho chľeba (Dl. Lúka BAR)
3. jtrenč nenasycujúci (o jedle): hlanné jello (Bošáca TRČ)
4. jtrenč, záh nevykŕmený (o zvieratách): Aj hu̯adné husi sa možú zabíjat (Hlboké SEN); hlanná sviňa (Bošáca TRČ)

hladný príd
1. pociťujúci hlad, lačný, nenajedený, op. sýty: když hladni byl, ty neglepsse gydla byli mu predložene (VP 1764); ked ste hladni, tancujte (PV 18. st);
x. pren hostiny činj dussu hladnu (MPS 1777) nespokojnú, neuspokojenú;
x. bibl sedem rokow hladních (DS 1795) neúrodných
2. (o zvieratách) nekŕmený, nenakŕmený: husy hladné magj bity a do mlinuw ku wikrmeny dane (PODHRADIE 1690); proti widani s. v. hladnich swini (BÁNOVCE n. B. 1733) starich swiny hladnich 8, starich brawczow hladnich 4; subst h. m hladný človek
L. hladný neprebera (SiN 1678); na h-o prísl výraz: masicza mlada na hladno (T. BOHUSLAVICE 1737)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HLADNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 8×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
KAMENEC POD VTÁČNIKOM, okr. PRIEVIDZA – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

hladná, mäkká a mierne onctueuse, molle et légèrement
hladný ako tri milióny avait faim comme trois millions
hladný, srdce mi horí faim, le coeur me brûle
som hladný, ani smädný ai ni faim ni soif
som hladný, srdce mi j'ai faim, le coeur me
že som veľmi hladná que j'ai très faim
že som veľmi hladný que j'avais très faim

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu