Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hladký príd.

1. na povrchu bez drsnosti, hrboľov, op. drsný: h-á doska, pleť

2. nie hrubozrnný, jemný: h. krém; h-á múka jemne mletá, op. hrubá

3. majúci jednoduchú podobu, bez ozdôb, prostý: h. účes; h-á látka bez vzorky; h-é očká (pri pletení) jednoduché, nie obrátené

4. kt. je bez prekážok, nerušený, ľahký: h. chod motora, h. priebeh

5. uhladený, jemný: h. preklad; pejor. h-é slová úlisné

● h. ako sklo; h. ako hodváb;

na hladko → nahladko;

hladko prísl.: h. oholená tvár, h. ušité šaty, pliesť h., všetko ide h.;

hladkosť -i ž.

hladkosť -ti ž.

hladkosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo je hladké (obyč. na povrchu); op. drsnosť: h. mramoru, papiera; h. krému jemnosť; brúsne kotúče zaručujú absolútnu h. rúr; Ľavou rukou si prechádza po pokožke tváre, akoby sa chcel presvedčiť o jej hladkosti. [P. Jaroš]
2. ▶ bezproblémový chod niečoho: h. radenia rýchlosti; uvažovať o hladkosti zavedenia nových bankoviek a mincí

hladký, 2. st. hladší príd.

1. majúci rovný, uhladený, nie drsný, nie hrubý povrch: h. kmeň, h-á doska; h-á pleť, tvár; h-á múka nie hrubá; h. ako sklo, ako ľad veľmi; šport. h. beh po dráhe bez prekážok;

2. jednoduchý čo do tvaru, prostý, bez ozdôb: h. účes, h-é šaty; h-á látka bez vzorky; h-é očko (pri pletení) jednoduché, nie obrátené; h-é steny, h-á omietka bez vzorky, bez ozdôb; typ. h-á sadzba jednoduchá, jedným typom;

3. uhladený, vycibrený, jemný: h-é verše (Vaj.); Tablicove hladké preklady (Vlč.); obyč. pejor.: h. hlas, h-á reč, h-é slová; Pán Potocký bol hladký človek. (Kal.)

4. nerušený, bez prekážok, bez ťažkostí, ľahký: h. chod stroja, výroby; h. návrat, prístup; lek. h. priebeh choroby bez komplikácií;

do hladka, na hladko; hladko, 2. st. hladšie prísl.: h. vydláždená ulica, h. oholená tvár, h. pričesané vlasy, h. ušité šaty; všetko išlo h. bez ťažkostí, bez prekážok; h. sa dostať z niečoho ľahko, bez ťažkostí;

hladkosť, -ti ž.