Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hlad -u m.

1. pocit potreby jesť: utíšiť h., trpieť h-om; umierať od h-u i pren. byť veľmi hladný

2. všeobecný nedostatok potravín, núdza, bieda: vypukol h.

3. žiadostivosť, túžba: h. po vzdelaní, po peniazoch

h. je najlepší kuchár hladnému všetko chutí;

hladový príd. k 1, 2: h-á pohroma; h. rok všeobecne neúrodný; h-á mzda pod životným minimom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hlad ‑u m.; hladový

hľaď, hľaďte cit.


hlad hladu m.

hlad -du m. 1. ▶ pocit potreby jesť, telesný stav vznikajúci z nedostatku jedla a vyvolávajúci tento pocit: mať mučivý, ukrutný h.; zahnať, utíšiť h. najesť sa; byť slabý, vycivený od hladu; umierať od hladui fraz.; byť o hlade bez jedla, hladný; trpieť hladom; moriť niekoho hladom; mať kŕče od hladu; Šlo o šialený prelud, vybičovaný hladom do beznádejného zúfalstva. [M. Urban]; Hlad ním opäť pohol. [P. Jaroš] prinútil ho niečo robiť
2.všeobecný nedostatok potravín (obyč. ako následok neúrody al. inej pohromy); syn. núdza, bieda: vypukol h.; zbaviť svet hladu; zbierka na pomoc postihnutým hladom; hrozba hladu vo východnej Afrike; Po katastrofe sú dva milióny ľudí bez domova, je zničená úroda, regiónu hrozí hlad a epidémie. [Sme 1998]
3. (i po čom) ▶ silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom; syn. túžba, žiadostivosť: h. po vzdelaní, po knihách, po hudbe; h. po peniazoch, po informáciách, po zážitkoch; ukojiť h. nenásytných fanúšikov; Celý kolektív belasých sršal veľkým hladom po góloch. [Vč 1977]
fraz. mať hlad ako vlk byť veľmi hladný, mať veľkú chuť do jedla; nevidieť/umierať od hladu byť veľmi hladnýparem. hlad je najlepší kuchár hladnému všetko chutí; hlad je veľký/mocný pán pocit hladu vždy núti ľudí vyvíjať nejakú aktivitu; hlad nemá oči/hanby hladný urobí všetko, aby sa nasýtil


hľaď, hľaďte cit. ▶ vyjadruje upozornenie, poukázanie na niekoho, na niečo, pozri, pozrite; syn. aha, hľa, hja: h., aký je zrazu múdry; h., kto k nám ide; Hľaď len, akú má zápražku on, a porovnaj ju so svojou. [Ľ. Zúbek]; Pred vami, hľaďte, tably celín rozprestreli svoj nenačatý blok. [Š. Pártošová]

-aď/2971±40: interjekcie 104→77
+12
−8
/102→75
+12
−8
(1/2)

-aď/2971±40 2.81: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 197→217
+12
−16
/73→100
+8
−12
ri/42 kl/32 r/16 (10/27)

/948743±5260 38.97: interjekcie 123→89
+16
−15
hľaď/102→75
+12
−8
poď/19→12
+4
−7
(1/2)

/948743±5260 31.22: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 21611→21175
+2855
−1870
poď/6742 choď/6605 buď/5641→5475
+2772
−1804
viď/1631 seď/204 hľaď/73→100
+8
−12
veď/175→99
+39
−51
ď/58 riaď/42 iď/53→36
+3
−0
klaď/32 záviď/17 voď/17 (36/116)

-lad/158597 25.45: substantíva m. neživ. N+A sg. 58644 príklad/12250 základ/8545 preklad/5954 predpoklad/4342 výklad/3772 poklad/3574 hlad/3352 náklad/3029 chlad/2529 doklad/2000 podklad/1389 sklad/1330 vklad/1297 (15/5281)

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • aháah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiemaááá: Á! – svitalo mu v hlave.ach, takach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • aháha: aha, ahá, ha, tam ideehe: ehe, už sú tuhľakniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdryľaľaľanár.: ľaďľaľaďľaľaťľaďžeľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ)pozripozritehľaďhľaďteexpr.: pozrižepozritežehľaďžehľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajúnár.: nyni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)


hľaď, hľaďte p. aha 2


hlad 1. pocit potreby jesť • lačnosťlačnota: umierať od hladu, od lačnoty

2. všeobecný nedostatok potravín • biedanúdza: vypukol hlad, vypukla bieda

3. p. túžba


túžba silné, intenzívne chcenie spojené s citovým zápalom: vášnivá túžba; túžba po láske, po sloboderoztúženieroztúženosť: ľúbostné roztúženiežiadostivosť: telesná žiadostivosťexpr. žiadosť (silná túžba) • želanie: tajné, vrúcne želaniekniž. dezidérium (zbožné, nesplniteľné želanie): priam dezidériumzastar. žiadzahlad: hlad po vzdelanísmäd: smäd po umeníarch. žízeňpoet.: túhatužoba (Hviezdoslav)kniž. zastar. žiadba

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hlaď, -de ž. bás. hladkosť, jemnosť: ružových tvárí hľaď jará (Sládk.)


hľad, -u m. bás. zried. pohľad: Vrhne naňho prísny hľad. (Šteinh.)


hlad, -u m.

1. pocit potreby pokrmu, jedenia; pocit, telesný stav vznikajúci z nedostatku jedla, potravy: zahnať, utíšiť h. nasýtiť sa; trpieť h-om; umierať, umrieť, pohynúť, pokapať od h-u, h-om (arch. hlady); moriť niekoho h-om; byť o h-e bez jedla, hladný; Hlad je najlepší kuchár (prísl.) kto je hladný, nepreberá v jedení, v jedlách.

2. všeobecný nedostatok potravín ako následok neúrody al. inej pohromy; bieda, núdza: vypukol h.; časy všeobecnej biedy a hladu (Kuk.);

3. (po čom) žiadostivosť, dychtivosť, túžba: h. po hudbe, po knihách, po vzdelaní, po pôde, po peniazoch;

hladový príd. k 1, 2: h-á pohroma; h-á smrť od hladu; h. rok neúrodný; h-á mzda príliš nízka, pod životnú úroveň; h-é demonštrácie vyvolané hladom, príliš nízkymi mzdami ap.

hlad m.
1. csl pocit vznikajúci z nedostatku jedla: Zajačke misia pohinúťi aj od hladu, ag jih zajačica odňesťe (Čelovce MK); Rospráväl o taľijánském fronce, koľko tam chlapi podňaľi hladu (Brvnište PB); Čela, ked má hlat, hľadá a rabuje (Žemberovce LVI); Žebi me ňeumarľi od hladu (Sečovce TRB)
F. tam taki veśele bulo, co od hladu psi zdichaľi (Močarany MCH) - o biednej svadbe; velkí hlat, čertou brat (Jasenová DK) - bieda je príčinou zla; choď aj o hlaďe, ľen búcť f chlátku (Krivá DK) - radšej si voľ menšie zlo; ňeviďím od hladu (Podbiel TRS) - veľmi túžim jesť
2. csl všeobecný nedostatok potravín, núdza, bieda: Za vojni bou̯ hlat (Návojovce TOP); Na nás prišou̯ hlat, tak tej koňe zme strieľaľi (V. Lom MK); Bude bída a hu̯ad hrubí (Jablonové MAL); Tagže hladú ňit teras, ľudze sebe dobre žiju (Brezina TRB)
3. včel. nedostatok zásob v úli: Uťekám tam pozrieť, viďím, že to je hlat, čeličke boli pozakladanie hore na plášťah a čo sa ňespratali do bunkou, boli padnutie dolu (Žarnovica NB)


hľad m.
1. jor, jtrenč výraz tváre, pohľad: Mau̯a pu̯aní hlät (Zázrivá DK)
F. má takí hlat, jako bi ból seďon dzedzín vipálil (Bošáca TRČ) - zlovestne pozerá
2. vnovohr zried. miesto, odkiaľ je dobrý rozhľad, vyhliadka: Viďeľi s toho hľadu, že smo viskočiľi (Málinec LUČ)

hľad [hled] m pohľad: našli osobu na kusi dreva ťeňícú bez hledu, bez slichu; vi ťiché, medovího hledu basiliškiňe (BR 1785)


hlad m
1. telesný pocit potreby pokrmu: lide temer wjc strachem nežli hladem zemdléwali (P. ĽUPČA 1570); konie drzal do tretiho dne a hlady moryl (TRENČÍN 1592); snad bych musel byl s hladu zemryty (KUKLOV 1610); od hladu bi sme temer pomriety musely (KRUPINA 1739); tielo swe hladem, žizniu, z bičowanim prisnie triznil, mrtwil a trapil (KT 1753); zemrjtj hladem (KS 1763); hlad ze zelinámi a s lesným owocým odháňal (WP 1768); tak sú jich čekali o hlade za pet dní (ASL 1781); hlad, žjžeň, zymu a horúčost snással (BlR 18. st)
2. nedostatok potravín, bieda, núdza: drahota a hlad chleba y gjnych wěci (RUŽOMBEROK 1600); Boh hroznimy plagamy, morem, hladem, drahotu a mnohimy nedostatky nas tresce (AgS 1708); nemecku zem welky hlad obkličyl (MC 18. st)

Hlad_1 Hlad Hlad_2 Hlad
hlad
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hlad
G (bez) hladu
D (k) hladu
A (vidím) hlad
L (o) hlade
I (s) hladom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) hlady
G (bez) hladov
D (k) hladom
A (vidím) hlady
L (o) hladoch
I (s) hladmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HLAD sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 109×, celkový počet lokalít: 30, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LIPTOVSKÁ LÚŽNA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 15×;
VRANOV NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 11×;
HOLČÍKOVCE, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 10×;
SOĽ, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 10×;
BYSTRÉ, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 7×;
LIPTOVSKÁ OSADA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
HLINNÉ, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 4×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 4×;
JASTRABIE NAD TOPĽOU, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 3×;
...
Priezvisko HLAĎ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 31×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
ROKYTOV, okr. BARDEJOV – 13×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 6×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 4×;
TARNOV, okr. BARDEJOV – 3×;
BARDEJOVSKÁ NOVÁ VES (obec BARDEJOV), okr. BARDEJOV – 2×;
POLIAKOVCE, okr. BARDEJOV – 2×;
BOGLIARKA, okr. BARDEJOV – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a biele ako hlad et blanc comme la famine
a hladom, sadol si et de faim, il s'assit
ani polomŕtvy od hladu ni mort de faim
ktorí umierajú od hladu qui meurent de faim
od hladu, ani polomŕtvy de faim, ni mort
od hladu, oči sa de faim, les yeux
odsúdení na smrť hladom condamnés à mourir de faim
ťa nechal zomrieť hladom te laisser mourir de faim
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu