hlúpy príd.
1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek; h-a odpoveď; hovor. expr.: h-a situácia; h-a náhoda; hnevá sa pre h. papier
2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky
● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi; mať h-e šťastie nezaslúžené; h. má → šťastie;
hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;
hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.; expr.: stvárať, tárať h-i; kupovať h-i, hnevať sa pre h.
hlúpo 2. st. -pejšie prísl.
hlúpo 2. st. -pejšie prísl. 1. ▶ bez rozumného uváženia; syn. sprosto; op. múdro: h. hovoriť, odpovedať, vtipkovať; h. sa na niekoho oboriť; h. sa správať; druhý uchádzač reagoval na naše otázky ešte hlúpejšie; Milovala ho hlúpo oddane. [H. Dvořáková] 2. ▶ charakteristicky pre hlúpeho, nerozumného človeka; syn. sprosto: h. sa usmievať; h. niekomu naletieť; Ona sa niekedy naschvál tak hlúpo čuduje. [K. Jarunková] 3. ▶ vyjadruje negatívne hodnotenie činnosti al. situácie; syn. sprosto: vyzeralo to h.; jej slová vyzneli h.; cítil sa ešte hlúpejšie; Dve nedostatočné, čo tak hlúpo chytila, sa u triedneho opravovali veľmi ťažko. [M. Komorová]
hlúpo p. hlúpy
hlúpy, 2. st. hlúpejší príd.
1. (o človeku) s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nie múdry, nechápavý, tupý, sprostý (op. múdry): h. človek; h-á hus nadávka hlúpej žene; h. Jano, h. Kubo rozprávkové postavy, pren. nadávka hlúpemu človekovi, hlupák
● hovor. expr. h. ako teľa, h. ako poleno veľmi; hovor. byť z niečoho h. nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; robiť sa h-ym nevedomým;
2. prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nemúdry, nevtipný, nerozumný, nezmyselný, prázdny: h-a odpoveď, h. výraz tváre, h-e reči, h-e klebety, h. žart, vtip;
3. hovor. expr. negatívne hodnotený, nepríjemný, protivný, odporný, nechutný: h-a situácia; Nemám ešte prebratú históriu divadla. Hlúpy predmet. (Stod.) Prečo nerozbije tie hlúpe obloky, aby ich dierami vtieklo trochu slnečného zlata. (Gráf)
4. hovor. expr. nepredpokladaný, náhodný: mať h-e šťastie; h-a náhoda;
5. zried. malicherný, malej hodnoty: h-a výhovorka (Urb.); Pri hlúpych klebietkach prečkali, kým prefrčia ženy. (Heč.)
6. ľud. neomastený, nemastný: h-a švábka (Stod.); h-e jedlo (Al.);
hlúpo prísl. nerozumne, nemúdro, sprosto: h. si počínať, h. hovoriť, h. sa spytovať na niečo, h. vyzerať, h. sa pozerať, dívať;
hlúposť, -ti ž.
1. (bez mn. č.) nedostatok múdrosti, nevedomosť, sprostosť, zadubenosť: ľudská h.;
2. nerozumná reč, nerozumný čin: tárať, robiť h-i;
3. maličkosť, pletka: hromžiť, hnevať sa pre každú h.
hlúpy príd. (glupi, húpí) 1. csl majúci obmedzené rozumové schopnosti, nerozumný, sprostý: To ten sved bou̯ ešťe takí hlúpi, ľebo sä to aňi ňemau̯ ďe naučiť (Žaškov DK); Nuž a kej prišiel hlúpí, tag ho dostaľi, no, prekupci (Podmanín PB); Ocedz glupi a sin eśči glupši (Terňa SAB) F. hlúpe ako buk, ako pen, ako poľeno (Cinobaňa LUČ), hlúpi jako baraní roch, jako ťela (Bošáca TRČ), húpí jag boti (Brodské SKA), glupi jak talpa (Brezovica SAB), glupi jak baran, jag huś, jag noc (Studenec LVO), glupi jak cmava noc (Geraltov SAB), glupi jag daľeko vidzi (Markušovce SNV) - veľmi hlúpy; baba ľem robi jag glupa (Fintice PRE) - pracuje bez uváženia; glupi dva razi kupi (Spiš. Štvrtok LVO) - nedôvtipný človek sa ľahko oklame; húpí, do dává a húpejší, do ňebere (Brodské SKA) - o vypočítavom správaní; ja s toho hlupa (Sobrance) - nerozumiem tomu 2. strsl planý, neúrodný (o zemi): U naz na Orave je zem hlupa (Trstená); Na hlúpej roľi sa ťi ňeuroďí (Mokraď DK); Aj zemi treba dať, čo hej patrí, ľebo na hlúpej ti ňenarastie (Slovany MAR) 3. strsl bez masti, nemastený: Keď nied omasti, musíme hlúpo jesť (Košťany n. Tur. MAR); Čože tá dbá na chlapa, dá mu aj hlúpeho najesť (Dol. Lehota DK) L. hlúpa kapusta (Pucov DK) - nemastná 4. or nevhodné, nepríjemné: Prichoďilo mu to hlúpo, ke_to mau̯ povedať (Pribiš DK) 5. skys v dvojslovnom názve ťahavá okrasná rastlina, bot. černuška (Nigella): hlupy Jano (Turzovka ČAD); hlúpo prísl. k 1: hlúpo (Hor. Lehota DK)