Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn subst

hlas -u m.

1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.; poznať niekoho po h-e; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom

2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ

3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.

4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky

5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov

h. ako zvon zvučný; mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý; vnútorný h. vedomie, svedomie; h. krvi vedomie príbuznosti; h. citu, rozumu cit, rozum; poslúchať h. srdca spravovať sa citom; pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať; kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas; psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;

hlasovo prísl.: h. indisponovaný;

hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.

nemôcť vydať (zo seba) ani h-a nemôcť prehovoriť;

hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hlas ‑u m.; hlasový; hlasovo prísl.; hlások ‑ska m.; hlasisko ‑a ‑sísk s., jedn. i m.

hlások -ska pl. N -sky, hlásoček -čka pl. N -čky m. zdrob.

hlas -su pl. N -sy m. 1. ▶ zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ľudský h.; hlboký, silný, hrubý, nízky mužský h.; mäkký, nežný, tichý, škrekľavý ženský h.; slabý, jemný, tenký detský h.; chrapľavý, trasľavý, mrzutý, unavený, zodratý starecký h.; teplý, láskavý matkin h.; školený, kultivovaný h.; nosový h. fufnavý; ľadový h. chladný, neprívetivý; suchý h. odmeraný, neosobný; zamatový h. mäkký, príjemný; kovovo znejúci h.; plačom vysilený h.; modulácia, výška, sila hlasu; príjemné zafarbenie hlasu (herca); hulákanie mutujúcich hlasov; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; meniť, stíšiť h.; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov); poznať niekoho po hlase; hovoriť patetickým, slávnostným, vyrovnaným, zaliečavým, medovým hlasom; odpovedať hromovým, plačlivým, previnilým, prestrašeným, hnevlivým, zlostným hlasom; napodobňovať cudzie hlasy; započúvať sa do tlmených, škriepnych hlasov; zvýšiť h.i fraz.; začal sa jej chvieť h.; h. mu zlyhal náhle prestal hovoriť; h. mu preskakuje mení výšku a intenzitu; Tri hodiny presedeli bez hlasu. [H. Zelinová] bez slova
2. ▶ zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtáčí h.; kuvičí h.i fraz.; h. husieľ; zádumčivý h. harmoniky; mrmlavý h. basy; hobojový h.; počúvať h. zvonov; napodobniť h. cvrčka; Zobúdzajú sa a silnejú rozmanité hlasy letnej prírody. [J. Lenčo]
3. hud.jedna zo zložiek skladby; spevný part: spievať prvý, druhý h.; orchestrálne hlasy; rozpísať hlasy spevnú al. hudobnú partitúru
4. náb. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) označenie jedného z ôsmich cyklických nápevov: dnes je nedeľa ôsmeho hlasu
5. ▶ spôsob chápania skutočnosti a jeho prejav; syn. mienka, postoj, názor: protestný, oponujúci h.; h. ľudui parem.; načúvať hlasu odborníkov; zaznamenať hlasy kritiky; ozývajú sa, zaznievajú rozhorčené hlasy o porušovaní ľudských práv; hlas slobody a demokracie proti militarizmu a diktatúre [NP 1983]Hlas Ameriky americká rozhlasová agentúra vysielajúca programy v rozličných jazykoch (jej vysielanie pre Slovensko sa skončilo vo februári 2004)
6. ▶ rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niekoho, niečoho, pri hlasovaní: voličský h.; preferenčný h. hlas určujúci poradie kandidáta (na volebnej listine a pod.); dať niekomu svoj h.; sčítať hlasy; získať vo voľbách najväčší počet hlasov; schváliť niečo väčšinou hlasov; zvoliť riaditeľa všetkými hlasmi; predseda má rozhodujúci h.
fraz. hlas ako [deravý] hrniec chrapľavý, zachrípnutý hlas; hlas ako hrom veľmi silný hlas; hlas ako med zaliečavý, líškavý hlas; hlas ako pilník/nôž ostrý hlas; hlas ako zvon/organ zvučný hlas; hlas krvi vedomie príbuznosti; hlas mu uviazol v hrdle al. hlas sa mu zasekol v hrdle nemohol ďalej hovoriť (od dojatia, vzrušenia, prekvapenia); hlas rozumu rozum, racionálne pohnútky; kniž. hlas volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas, podporu; ísť za hlasom [svojho] srdca konať podľa citu, riadiť sa citom; kuvičí hlas al. kuvičie hlasy pesimistická predpoveď; nepočuje svoj vlastný hlas prekrikujú ho; pozdvihnúť hlas proti niekomu, niečomu protestovať; vnútorný hlas svedomie človeka; zvýšiť hlas povedať niečo s hnevom ◘ parem. hlas ľudu, hlas Boží názor najširších vrstiev obyvateľstva je rozhodujúci; psí hlas do neba nejde/nepríde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu
hlások -ska pl. N -sky m. zdrob. expr. k 1, 2: tenučký detský h.; piskľavý, slabučký h.; v telefóne sa ozval trasľavý, nesmelý h.; prihovárať sa tichým hláskom; Do ticha zaznie bojazlivý chlapčenský hlások: - Adela, Adela, poď otvoriť! [L. Ťažký]fraz. nevydať [zo seba] ani hláska neprehovoriť ▷ hlasisko -ka -sísk s., v sg. i m. zvel. expr. k 1, 2: hlbočizné h.; Až sa človek ľaká, odkiaľ sa taký hlasisko berie, akoby ani nie z ľudského hrdla. [V. Mináč]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hlások p. hlas


hlas, -u m.

1. zvuk, ktorý vydávajú ľudia, zvieratá i veci: ľudský h. zvuk, ktorý vzniká periodickým chvením vzduchového stĺpca nad hlasivkami; zvierací h.; h. zvonov, huslí, hudobných nástrojov; nepočuje svoj vlastný h. prekrikujú ho; h. mu zlyhal, h. sa mu zasekol náhle prestal hovoriť

Psí hlas do neba nejde (nepríde) (porek.) zloprajné reči sa nesplnia; bibl. h. volajúceho na púšti márne volanie, pren. márna snaha, márne podnikanie;

2. celkový ráz ľudskej reči, spevu, závislý od stavby rečových orgánov; výška, sila, zvučnosť ľudskej reči: vysoký, nízky, hlboký, silný, slabý, jemný, mäkký, drsný, hrubý, tichý, trasľavý, škrekľavý h.; meniť, zvýšiť, znížiť h.; h. ako zvon jasný, zvonivý; hovor. má h. ako deravý hrniec dutý a chrapľavý; poznať niekoho po h-e; hud. spevný h., cvičený, školený h.; hovoriť nosovým h-om fufnať; hovoriť zvýšeným h-om hnevlivo, rozhorčene; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov);

3. jedna z dvoch al. niekoľkých melódií v hudobnej skladbe; spevný part vo vokálnom súbore: spievať prvý, druhý h.; rozpísať h-y rozpísať spevnú al. hudobnú partitúru pre jednotlivých členov sboru;

4. mienka, názor, náhľad; prejav mienky, vôle: h. ľudu, h. tlače, h-y kritiky; protestné h-y; ozývajú sa h-y proti niečomu

vnútorný h. svedomie; h. krvi pocit pokrvnosti; ísť za h-om srdca konať podľa citu; h. rozumu, svedomia rozum, svedomie; pozdvihnúť h. proti niečomu protestovať;

5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbách: dať niekomu svoj h.; prijať, zvoliť niekoho väčšinou h-ov, všetkými h-mi; získať 60 % h-ov;

hlasový príd. k 1, 2: h-é orgány; h. otvor hlasivková štrbina; h. fond, h-á technika (u speváka);

hlasovo/-e prísl. čo sa týka hlasu: h. a intonačne zvládnuť part;

hlások, -sku/-ska m. zdrob. expr. k 1, 2 slabý, jemný, vysoký hlas: detský h.; ani h-a nemohol zo seba vydať;

hlasisko, -a str. i m. zvel. k 1, 2

hlas m.
1. csl zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: V ďeďiňe bola jedna spevárka, mala najľepší hlas (Krivá DK); Já som len rozmíšlala, jakí známí hlas, takí hlaz má aj u náz ňégdo (Lapáš NIT); Eśči mam fajni hlas, no ňe? (Sobrance)
F. hlaz ľudu, hlaz Boží (Bošáca TRČ) - názor väčšiny rozhoduje; hlaz jako zvon (Bošáca TRČ) - mocný a zvučný; hlaz ako hrom (Rim. Píla RS) - veľmi silný; hlaz jako puklí hrňéc (Bošáca TRČ), hlaz ako ďeraví hrnok (Rim. Píla RS) - zachrípnutý, nepríjemný un ňima hlasu (Dl. Lúka BAR) - nevie spievať; z lazou dala hlas (Drábsko RS) - ohlásila sa
2. strsl zvuk, ktorý vydávajú zvieratá, veci: Aľe tie husľe ňemaľi pekní hlas (Krivá DK); Už nemá dobrí hlas tod organ (Nandraž REV)
3. strsl, vsl nápev, melódia: Tá pieseň je na tod hlas (Klenovec RS); I druha pieśňička śe śpiva na ten isti hlas (Studenec LVO)
F. vicahnudz hlas (Sobrance) - zaspievať vysokým tónom
4. csl rozhodnutie jednotlivca pri voľbách: Ešťe zme ňeveďeľi, na koho daď hlas (Pribiš DK); Mav najvádz hlasóv (Lukáčovce HLO); Každi dal hlas pri voľbach (Dl. Lúka BAR); hlások m. zdrob. expr. k 1: Naša mamička má ešťe tenší hlások (Devičie KRU)
F. hlásog ako vlások (Ležiachov MAR) - veľmi tenký; hlasisko m. i s. zvel. expr. k l: Máš ti hlasisko, takí málogdo má (Bánovce n. Bebr.); Takuo hlasisko bolo počuď ako s piuňice (Sedl. Dubová DK)


hlások p. hlas

hláska
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hláska
G (bez) hlásky
D (k) hláske
A (vidím) hlásku
L (o) hláske
I (s) hláskou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hlásky
G (bez) hlások
D (k) hláskam
A (vidím) hlásky
L (o) hláskach
I (s) hláskami

hlások
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hlások
G (bez) hláska
D (k) hlásku
A (vidím) hlások
L (o) hlásku
I (s) hláskom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hlásky
G (bez) hláskov
D (k) hláskom
A (vidím) hlásky
L (o) hláskoch
I (s) hláskami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu