hlásateľ -a mn. -ia m.
1. kto niečo hlása, zvestovateľ, šíriteľ: h. pokroku
2. kto hlási, zahlasuje (pokyny, správy ap.): rozhlasový, televízny h. spíker;
hlásateľka -y -liek ž.;
hlásateľský príd.
hlásateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
hlásateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1. ▶ kto niečo hlása, verejne dáva na vedomie, robí všeobecne známym; syn. šíriteľ, rozširovateľ: h. pokroku a tolerancie; oduševnený h. slovanskej vzájomnosti □ náb. hlásateľ Božieho slova kazateľ a šíriteľ evanjelia, evanjelizátor 2. ▶ kto niečo hlási, ústne oznamuje, ohlasuje, obyč. televízne a rozhlasové programy: televízny, rozhlasový h.; konkurz na moderátorov a hlásateľov; Hlásateľ vzrušeným hlasom oznámil, že číslo dvanásť je Alojz Baran. [R. Moric]; Prvý sa pomýlil hlásateľ ranných správ, keď namiesto slova delegácia povedal degelácia. [D. Dušek] ▷ hlásateľka -ky -liek ž.: populárna, šarmantná h.; h. zaželala divákom dobrú noc
hlásateľ 1. kto niečo hlása • šíriteľ: hlásateľ, šíriteľ pravdy • rozširovateľ: rozširovateľ nových myšlienok • kniž. zvestovateľ
2. kto niečo hlási, zahlasuje: rozhlasový hlásateľ • spíker (pôv. pís. speaker): televízny spíker
rozširovateľ kto, čo niečo rozširuje, šíri • šíriteľ: rozširovateľ, šíriteľ lásky medzi ľuďmi; hmyz je rozširovateľom, šíriteľom nákazy • roznášač • roznášateľ (kto, čo niečo roznáša): roznášač, roznášateľ mlieka; roznášač, roznášateľ bacilov • prenášateľ • prenášač (kto, čo niečo prenáša): prenášateľ, prenášač choroby • nositeľ • nosič: nositeľ, nosič malárie • kniž.: rozsievač • rozsievateľ: rozsievač, rozsievateľ nenávisti, strachu • kniž. vierozvest (šíriteľ kresťanskej viery): slovanskí vierozvestovia • kniž. apoštol (šíriteľ nejakej idey): apoštol humanizmu • kniž. zvestovateľ (kto niečo zvestuje): zvestovateľ dobrej správy • hlásateľ (kto niečo hlása): hlásateľ ľudskosti • rozvíjateľ (kto niečo rozvíja): rozvíjateľ národného dedičstva
hlásateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. zvestovateľ, šíriteľ: h. pravdy, slobody, pokroku; cirk. h. slova božieho kazateľ;
2. kto oznamuje zprávy a program (napr. v rozhlase), hlásateľka, -y, -liek ž. hlásateľský príd.
hlásateľ m. csl nov. človek, ktorý niečo verejne oznamuje, oznamovateľ: Hlásaťel pret kostou̯om oznamovau̯ opčanom (Zázrivá DK); Fša̋ búl tod hlásatel (Kameňany REV)
hlásateľ m kto niečo ohlasuje, oznamuje: wssickni tjto (prednejší z ľudu) Beleasare gako krale skrz obecnjch hlasatelu wipublikowat poručili (PT 1796)