historiografia -ie ž.
historiografia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ vedný odbor skúmajúci dejiny, dejepis, história: h. slovenskej žurnalistiky; Nemohlo nebyť poznamenané aj chybami, ktorým sa v tomto období nevyhli spoločenské vedy, medzi nimi aj historiografia. [Slovensko I] 2. ▶ odborný opis dejín, histórie, dejepisectvo: marxistická, pozitivistická h.; slovenská, nemecká, ruská h.; moderná literárna h.; vedecká h. umenia; tendenčná h.; podmieňujúci vzťah medzi historiografiou a výučbou dejepisu; Historiografia, aj tá najobjektívnejšia, vždy skresľuje. [V. Mináč]
historiografia -ie ž. ‹g›
1. opis dejín, histórie, dejepis
2. opis vývoja historickej vedy, dejepisectvo
3. dejiny skúmania určitého predmetu, problému;
historiografický príd.: h-é práce
história 1. vedný odbor skúmajúci dejiny • dejepis: prednášať na univerzite históriu, dejepis • dejepisectvo • historiografia
2. súhrn minulých dejov, udalostí, vývin niečoho • dejiny: história, dejiny štátu, jazyka • minulosť: dávna minulosť národa
3. p. príhoda
historiografia p. história 1
historiografia, -ie ž. dejepisectvo;
historiografický príd.;
historiograf, -a, mn. č. -i/-ovia m. dejepisec (obyč. zaoberajúci sa určitým úsekom dejín): literárny h.