historik -a mn. -ci m. odborník v histórii, dejepisec;
historička -y -čiek ž.
historik -ka pl. N -ici G -kov m.
historik -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ kto sa vedecky zaoberá históriou, odborník v histórii, vo vývoji dejín, vo vede o dejinách; syn. dejepisec: literárny, filmový h.; h. architektúry; rozhovory s renomovanými historikmi; komisia slovenských historikov; odborné diskusie historikov; V knihe už druhá povojnová generácia historikov otvára jednu z najtragickejších kapitol 20. storočia - holokaust. [Pt 2002] 2. ▶ vysokoškolský študent histórie, vedy o dejinách: promócia historikov ▷ historička -ky -čiek ž.: Pracovala ako nezávislá historička umenia a podieľala sa na príprave rôznych výstav. [Sme 1999]
historik -a m. (historička -y ž.)
1. odborník v histórii 2, zaoberajúci sa históriou 2, dejepisec: literárny h.; h. umenia
2. učiteľ al. vysokoškolský študent histórie
historik odborník v histórii • dejepisec • historiograf (odborník v histórii s istou špecializáciou)
historik, -a, mn. č. -ci m.
1. kto sa vedecky zaoberá dejinami, dejepisec;
2. škol. profesor al. poslucháč dejepisu;
historička, -y, -čiek ž.
historik, historikus m gr/lat dejepisec: spolu y z gednim historikom (Z. DEDINA 1679); o hostinach historicy pissu (GŠ 1758); historikowe aneb spisowatelowe obwzlastnych weci (MS 1758); Plynyus, geden z hystorykusuw (SF 18. st)