hermeneutika -y ž. filoz., teol. vedecká metóda výkladu textov, najmä starých písomných pamiatok: biblická h.;
hermeneutický príd.: h. postup, h-á tradícia
hermeneutika [-n-t-] -ky ž.
hermeneutika [-n-t-] -ky ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ umenie a teória interpretácie textov, pôvodne najmä textov starých písomných pamiatok; metóda odhaľovania pôvodného, často skrytého zmyslu textov a iných kultúrno-dejinných fenoménov: biblická h.; h. historických, právnických textov 2. filoz. ▶ teória, ktorá zdôrazňuje význam chápania a pokúša sa rozpracovať jeho metódy; veda o chápaní a výklade: filozofická, aplikovaná h.; významové útvary hermeneutiky; zaoberať sa hermeneutikou moderného umenia 3. div. ▶ metóda interpretácie textu
hermeneutika -y ž. ‹g›
1. filoz. umenie a teória interpretácie, pôvodne biblická, mytologická, neskôr v širšom spoločenskovednom a filozofickom zmysle
2. teol. súbor pravidiel a prostriedkov na výklad (obsahovej, lingvistickej, literárnej stránky) Biblie a iných náboženských textov
3. hud. estetická teória snažiaca sa spájať určitý mimohudobný obsah s istými danými hudobnými postupmi;
hermeneutický príd.
hermeneutika, -y ž. náuka o spôsoboch a prostriedkoch výkladu textov starých písomných pamiatok;