heretik -a mn. -ci m. zástanca herézy;
pren. kniž. kto tvrdošijne zastáva istú tézu, učenie
heretik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m.
heretik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m. ⟨gr.⟩ 1. cirk. ▶ vyznávač učenia odlišného od oficiálnej vierouky kresťanských cirkví, bludár; syn. kacír: náboženský h.; procesy proti heretikom; upaľovanie heretikov; skonfiškovať majetok heretikov 2. kniž. ▶ zástanca názorov nesúhlasiacich s oficiálnymi doktrínami (v umení, politike a pod.), kacír, odpadlík: Ak pozeráme na Hamleta ako na dielo zasadené do konkrétnych historických podmienok, zbadáme v postave hrdinu nielen dánskeho princa, ale aj heretika brániaceho ideály humanizmu. [KŽ 1964] ▷ heretička -ky -čiek ž.
heretik -a m. ‹g› kto sa dopúšťa herézy, kacír;
heretický príd. kacírsky: h-é smery;
hereticky prísl.
heretik p. kacír, odpadlík
kacír prívrženec al. hlásateľ názorov, ktoré sa odchyľujú od oficiálnej cirkevnej, umeleckej a inej doktríny, ideológie al. praxe • heretik • bludár: stredovekí kacíri, heretici, bludári • pejor. úchylkár • odpadlík (kto sa zriekol príslušnosti k istej idei) • zablúdenec • poblúdenec
odpadlík kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, národu a pod.: odpadlík od viery • kacír • heretik • bludár • kniž. apostata (vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirkevnej náuky; zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami) • schizmatik (priaznivec rozkolu v cirkvi) • odrodilec • pejor. renegát • zastar. odrod (kto sa odrodil, obyč. národu) • disident (kto nesúhlasí s jestvujúcim politickým systémom) • expr. odštiepenec • pejor. úchylkár (kto sa dopúšťa úchylky od politickej línie)
p. aj zradca
heréza, -y (star. i herézia, -ie) ž. cirk. nesprávny výklad al. neuznávanie niektorého článku viery, kacírstvo, bludárstvo;
heretik, -a, mn. č. -ci m. kacír, bludár;
heretický príd. kacírsky, bludársky
heretik m gr kacír, bludár: (ľudia) celu rotu talmuditsku proti sobe tak velice zbaurili, že gjch gako heretikuw nenavidet počali (BT 1758)