Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hen zám. ukaz. príslov. hovor. poukazuje na miesto al. osobu v blízkosti, tamto: h. za rohom, h. Paľo to urobí; v spoj. až hen poukazuje na veľkú vzdialenosť: prišiel až h. z Dolniakov

hen zám. ukazovacie príslovkové

hen cit.

hen¹ zám. ukazovacie príslovkové hovor. 1. ▶ poukazuje na vzdialenejšie miesto al. vec, tamto; syn. hentam: h. za rohom; pozri h. hore; letel h. ponad tie vŕšky; zabehnite h. pod most; h. na lúke stojí vysoký topoľ; Hen skala, tu skala. [A. Devečková]; Chodieva hen do majera, tam majú stále čosi pobabrané. [I. Habaj]
2. ▶ poukazuje na osobu nachádzajúcu sa v blízkosti, tu, tuto: h. kolega ti poradí; h. ona by o tom mohla najlepšie vedieť; Keby to Maroň alebo hen Olešniak, nič nepoviem. [M. Urban]

hen² cit. hovor. ▶ vyjadruje upozornenie na niekoho, na niečo, poukázanie na niekoho, na niečo, aha, ľaľa: Hen, pozri! Voľačo sa stalo. [D. Kováč]; Hen, nechali kone. Dvanásť koní. [Milan Ferko]; Ale veď je už po ňom, po chudákovi, ochabol, ovisol, hen, odpadol. [A. Bednár]

hen prísl. i čast. hovor.

1. ukazuje al. upozorňuje na osobu, miesto al. vec, ktorá nie je príliš vzdialená (skutočne al. zdanlivo); tamhľa, tamto: Veď aha, biele nohavičky sú hen pod pecou. (Kuk.) Zajtra idem hen s Pavom. (Heč.)

2. v spojení až hen označuje veľkú vzdialenosť: Prichádzali i zo susedných dedín, ba až hen z Hliníka poniektorí. (Fr. Kráľ)

3. zried. vo význame časovom: Hen pred mesiacom skonal predný gazda. (Tim.)

hen i heno zám. prísl. ukaz. (hin, hín, hino)
1. csl používa sa pri ukazovaní na vzdialenejšie veci; tamhľa, tamto: Hanka, nože sa ti hen pozri (Krivá DK); Žofa, heno ťi iďe muš (Stankovany RUŽ); Hen za domem stojí (Brodské SKA); Idz hen, ktośka ce vola (Torysa SAB); Ňevidzíš, že hin je stolička? (Návojovce TOP); Bola od nás toľko ako heno poprosto Antoňa (Dol. Lehota DK); To bolo hino na Záluhách (Tek. Breznica NB)
2. strsl používa sa v časovom význame; vtedy: Hen pred mesiacom si boľi motór kúpiľi (Čierny Balog BRE); Hen na hodi som ťi vrävela (Dlhá n. Or. DK)
3. strsl, zsl poukazuje na blízku osobu; tuto: Hen náž richtár si vie roskázať (Bziny DK); A hen, Kata, nech si to poví (Hlohovec); Tíh hen mama naprosiu̯a, abi pomohli (Jablonica SEN)
4. novohr, gem vyjadruje veľkú, krajnú mieru; až: Tu zme boľi hin do konca, zaďeľiľi nás po robotách (Kalinovo LUČ); Búl hín na kohúte za malinami (Nandraž REV); Hin taló na lúku puojdemo hrabati (Slaná Lehota RS)

heno p. hen

hino p. hen

hin p. hen

hín p. hen

hen, hin
I. prísl tamhľa, tamto: ecce - ihen: hle, hen (VT 1648); nebehagte kaczi tacze, ale hen, hen se dostawugte (SJ 18. st)
II. čast zdôrazňuje časový údaj, nedávno: nepamata, ponewadž se to hin pred rokom stalo (S. ĽUPČA 1689)

hin p. hen