hegemónia -ie ž. polit. nadvláda, vedenie; vedúca úloha: kolonialistická, panovnícka h.; držať h-iu nad niekým;
hegemónny príd.;
hegemónnosť -i ž.
hegemónia [-n-] -ie ž.
hegemónia [-n-] -ie ž. ⟨gr.⟩ kniž. ▶ vedúce postavenie, rozhodujúci vplyv istej spoločenskej vrstvy, politickej strany, štátu a pod. a z neho vyplývajúca (mocenská, politická, ekonomická, športová a pod.) prevaha; syn. nadvláda: politická, vojenská h.; h. veľmocí; h. americkej kinematografie; zápas o hegemóniu v spoločnosti; zabezpečiť si mocenskú hegemóniu; Bol prvým džudistom, ktorý porušil absolútnu hegemóniu Japoncov v tomto športe. [Vč 1964] prvenstvo, primát
hegemónia -ie ž. ‹g› vedúca úloha a postavenie určitej spoločenskej vrstvy, politickej strany, štátu a i.: boj o h-iu v spoločnosti; publ. niekdajšia h. Kanady v ľadovom hokeji vedúce postavenie, prvenstvo, primát;
hegemónnosť -ti ž.
hegemónia p. nadvláda
nadvláda mocenská prevaha, politické a hospodárske ovládanie, rozhodujúci vplyv • panstvo: vyslobodiť sa spod cudzej nadvlády, spod cudzieho panstva • hegemónia: hegemónia hlavného mesta • vláda: vláda hŕstky mocných • kniž. supremácia: boja sa o svoju supremáciu
hegemónia, -ie ž. nadvláda, vedenie; vedúca úloha jednej spoločenskej triedy al. jedného štátu v pomere k ostatným triedam al. štátom: h. Atén; h. proletariátu v revolúcii;
hegemónny príd.: h-a úloha robotníckej triedy