hegemón -na pl. N -ni m.
hegemón -na pl. N -ni m. 1. kniž. ▶ kto má hegemóniu, nadvládu, vedúce postavenie a rozhodujúci vplyv v istej oblasti, činnosti a pod.; nositeľ hegemónie: svetový, globálny, regionálny h.; h. v ropnej a plynárenskej oblasti; udržať si, stratiť pozíciu hegemóna; hrať na medzinárodnej scéne úlohu politického hegemóna; Kmeňový zväz starých Uhrov sa potom na celé stáročia stal hegemónom v Dunajskej kotline. [Slovensko I] 2. hist. ▶ kto stál na čele spoločenskej skupiny, vodca: Zastával post pomocníka alebo zástupcu vtedajšieho sýrskeho vladára a aj jeho oslovovali titulom hegemón, čiže vladár. [Fa 2004]
hegemón -a m. ‹g› kto má vedúce postavenie, nadvládu, moc, hegemóniu: úloha h-a
hegemón, -a m. kto má hegemóniu; nositeľ hegemónie: proletariát je hegemónom revolúcie