hedonizmus -mu m. učenie pokladajúce pocit slasti, rozkoše za meradlo mravného života;
hedonista -u m. stúpenec hedonizmu;
hedonistka -y -tiek ž.;
hedonistický príd.
hedonizmus [-n-] -mu m.
hedonizmus [-n-] -mu m. ⟨gr.⟩ 1. filoz. ▶ etické učenie, podľa ktorého je to, čo človeku v súlade s jeho prirodzenosťou prináša slasť a rozkoš, najvyšším princípom a cieľom mravného života: princípy hedonizmu; zakladateľ, prívrženec hedonizmu 2. kniž. ▶ oddávanie sa svetským radostiam a pôžitkom, pôžitkárstvo: podľahnúť zvodom hedonizmu; mať sklony k hedonizmu; čoraz väčšmi prekypovala hedonizmom; Nie sú tieto kuchárske relácie tak trochu o hedonizme? [Fo 2003]
hedonizmus -mu m. ‹l < g›
1. filoz. smer v etike považujúci za cieľ života dosiahnutie slasti a rozkoš za najvyššie dobro, hedonistická škola
2. ekon. smer v ekonomickom myslení vychádzajúci z predstavy, že hospodáriaci subjekt sleduje v hospodárskej činnosti záujem dosiahnuť maximum pôžitkov s minimálnym vynaložením námahy
hedonizmus p. pôžitkárstvo
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
hedonizmus, -mu m. filoz. starogrécke učenie, podľa ktorého jedinou pohnútkou a cieľom nášho konania a najvyšším blahom je rozkoš;
pren. rozkošníctvo, pôžitkárstvo;
hedonista, -u i hedonik, -a, mn. č. -ci m. hlásateľ, stúpenec hedonizmu;
pren. rozkošník, pôžitkár;
hedonický i hedonistický príd.: h. názor na život, h-á etika; h. život rozkošnícky, pôžitkársky