hedonizmus -mu m. učenie pokladajúce pocit slasti, rozkoše za meradlo mravného života;
hedonista -u m. stúpenec hedonizmu;
hedonistka -y -tiek ž.;
hedonistický príd.
hedonista [-n-] -tu pl. N -ti m.
hedonista [-n-] -tu pl. N -ti m. 1. filoz. ▶ stúpenec hedonizmu, učenia, podľa ktorého je slasť cieľom ľudského konania: filozofickí hedonisti 2. kniž. ▶ kto sa oddáva pôžitkom, kto vyhľadáva pôžitky, pôžitkár, zmyselník; syn. hedonik: veselý, márnotratný h.; Vedel užívať život, neprotestoval, keď mu niekto povedal, že je hedonista. [J. Smrek] ▷ hedonistka -ky -tiek ž. k 2: herečka hrá postavu citovo nenaplnenej hedonistky
hedonista -u m. (hedonistka -y ž.)
1. stúpenec filozofického hedonizmu
2. kniž. pôžitkár, zmyselník
hedonista p. pôžitkár
pôžitkár človek oddávajúci sa pôžitkom • požívačník • požívač: stal sa egoistom a pôžitkárom, požívačníkom • rozkošník • vychutnávač • zmyselník • hýrivec • hedonista • epikurejec: poznali ho ako hýrivca, hedonistu • labužník • maškrtník (milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov) • lakotník • gurmán (milovník dobrého jedla) • často pejor. sveták (kto pôžitkársky využíva život): skúsený sveták • pejor. zastar. svetár (Dobšinský) • expr. ľahtikár (bezstarostne nezodpovedný a povrchný človek) • hovor. flamender • pejor.: bruchopasník • bonviván • kniž.: faun • satyr • chlipník (kto vyhľadáva telesné pôžitky) • subšt. fajnšmeker
p. aj maškrtník
hedonizmus, -mu m. filoz. starogrécke učenie, podľa ktorého jedinou pohnútkou a cieľom nášho konania a najvyšším blahom je rozkoš;
pren. rozkošníctvo, pôžitkárstvo;
hedonista, -u i hedonik, -a, mn. č. -ci m. hlásateľ, stúpenec hedonizmu;
pren. rozkošník, pôžitkár;
hedonický i hedonistický príd.: h. názor na život, h-á etika; h. život rozkošnícky, pôžitkársky