hastroš -a m. expr. strašiak (na plašenie vtákov): h. v maku; výstredne, nevkusne oblečený človek
hastroš -ša pl. N -ši m.
hastroš -ša pl. N -ši m. ⟨nem.⟩ expr. 1. ▶ figurína z handier na palici, postavená v záhrade, v poli, vo vinici na plašenie vtákov, strašiak: vypchatý h. v maku 2. ▶ kto vzbudzuje pozornosť zlým, nevkusným oblečením al. výstredným správaním: zaplietla sa s takým hastrošom; prišiel oblečený ako h.; filmovať a fotografovať kadejakých hastrošov [P. Hajdúk]; Usúdila, že chudobne a odrato oblečený mládenec, tento smiešny hastroš, nebude asi nebezpečný ani pre dcéru. [P. Zván]
hastroš 1. p. strašidlo 2 2. p. pochábeľ
pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)
strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiak • mátoha • príšera • prízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízraky • čudo: veriť v čudá • duch: v zrúcaninách strašia duchovia • expr.: bobák • bubák • bobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákom • fantóm • vidina • kniž.: fantazma • fantazmagória • pren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu
2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohrade • plašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastroš • panák: panák v maku
hastroš, -a m.
1. strašiak na odháňanie vtákov: h. v maku (Hviezd.);
2. expr. správaním al. oblekom výstredný človek; pochábeľ, vetroplach: Ten maliar — hastroš, vyfintený vždy ako keby na prvý bál. (Fig.) Už sme neboli zdivenými, zvlčenými hastrošmi v handrách. (Karv.)
hastroš m. 1. jtrenč strašidlo na odháňanie vtáctva: hastroš (Bošáca TRČ) 2. or, kys, jtrenč expr. výstredný človek, pochábeľ: S ťebä buďe ždi takí hastroš, ňehodno ťä slúchať (Istebné DK); S takeho hastroša hodňe radošči ňemaľi (Turzovka ČAD); hastroš (Bošáca TRČ)