Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hasiť nedok.

1. zabraňovať horeniu, dusiť: h. oheň

2. expr. zmierňovať, tíšiť: h. smäd, hnev

3. h. vápno účinkom vody meniť na kašu

čo ťa → nepáli, nehas!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hasiť ‑í ‑ia nedok.

hasiť sa -sí sa -sia sa (ne)has sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok.


hasiť -sí -sia has! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.

hasiť sa -sí sa -sia sa (ne)has sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok. expr. (ø; s kým) ▶ údermi si navzájom spôsobovať telesnú bolesť, biť sa; syn. mlátiť sa: už sa s ním nehas!; Chlapi sa hasia, vybavujú si staré účty. [M. Urban]


hasiť -sí -sia has! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ zastavovať horenie, zabraňovať horeniu; syn. dusiť: h. lesný požiar, horiace auto; h. oheň vodou, pieskom; tlejúce požiare sa ťažko hasia; plamene hasili hasiacimi prístrojmi; pomáhať pri hasení stodoly; Niekoľko domov v Machove horelo, ale nikto ich nehasil. [V. Mináč]hasiť vápno účinkom vody meniť pálené vápno na prach al. kašu
2. expr. (čo (čím)) ▶ odstraňovať al. zmierňovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, citové stavy al. prejavy, tíšiť, tlmiť: h. smäd pivom; h. vášne; Schytí lyžicu a zje niečo z polievky, hasiac tak svoju zlosť. [F. Hečko]; pren. Karol, toto jedlo treba hasiť. [P. Kováčik] zapíjať
3. expr. (čo) ▶ odstraňovať niečo nežiaduce a konať tak, aby došlo k náprave, k zlepšeniu: h. spory; h. problémy v zdravotníctve a školstve; hasia hroziacu bitku; hasil chyby spoluhráčov v obrane; Do kotlov už niekoľkokrát investovali, no vždy sa hasili len havarijné stavy. [Sme 2004]
4. expr. zastaráv. (koho, čo) ▶ údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť: hasil zlodeja hlava-nehlava; hasí psa metlou
fraz. hasiť si to niekam/niekade rýchlo sa niekam poberať, bežať, utekať ◘ parem. čo ťa nepáli, nehas! nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka
opak. hasievať -va -vajú -val; dok. k 1 – 3uhasiť, zahasiť

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


hasiť 1. zabraňovať horeniu • dusiť: hasiť, dusiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zhášať, zahášať, uhášať zvyšky pahreby

2. p. tíšiť 2 3. p. biť 2


mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hasiť, -í, -ia nedok. (čo)

1. zabraňovať horeniu, dusiť: h. oheň

čo ťa nepáli, nehas (porek.) nemiešaj sa do toho, čo sa ťa priamo netýka;

2. expr. mierniť, tíšiť: h. smäd; h. hnev, zlosť, vášeň;

3. h. vápno pôsobiť na pálené vápno vodou a tým ho meniť na kašu al. na prach;

4. hovor. expr. (koho, čo) biť: Budem ho hasiť po tom dlhom kaftane, kým nevyskočí z kože. (Lask.);

opak. hasievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 uhasiť, zahasiť;

k 4 vyhasiť

hasiť nedok.
1. csl zabraňovať horeniu, udúšať oheň: Aj suchota bola, tag ňebolo čím hasiť (Detva ZVO); Pou̯gár po ďeďiňe bubnuvau̯, žebe išli ľuďia hasiťi (Čelovce MK); Búl som aj ja̋ hasič, koj horelo (Kameňany REV); Boľi sme tedi kúpeľi ručnú striekačku, tak sme haseľi tím (Podmanín PB); Začaľi haśidz ňeskoro, ta šicko zhorelo (Dl. Lúka BAR)
F. čo ťa ňepálí, ňehas (Bošáca TRČ) - nemiešaj sa do toho, čo sa ťa netýka
2. csl rozpúšťať vo vode pálené vápno: Príďeš pomuocť, buďeme hasiď vápno (Lipt. Hrádok LM); Pálené vápno buďe hasiť šichňík (Návojovce TOP); Vápno nám treba hasit, bo budeme vakovat (Honce ROŽ); Vápno sa hasí f kau̯fasi (Kunov SEN); Šicko už mama porichtovane, budzima haśidz vapno v doľiňe (Dl. Lúka BAR)
3. strsl, abov mierniť, tíšiť (smäd): Darmo buďeš páľenkou hasiť smät, ňezahasíž ho (Krivá DK); Davalo śe jim mľeka, žebi totu horučavu hašelo (Rozhanovce KOŠ)
4. or, gem, jtrenč expr. vybiť, trestať: Oťec ťä buďe za to večer hasiď jäko snop! (Krivá DK); Tag jú hasil, šva strach! (Gočaltovo ROŽ); Každú chvílu ho hasí, a ňesce poslúchat (Bošáca TRČ)
5. or expr. s chvatom, rýchlo jesť: Tag hasiľi tie halúški, aňi čuobi tri dňi ňemaľi ňidž na jaziku (Hor. Lehota DK); hasený príd. k 2: Chlieve sa misia hasenem vápnom okaliťi znútra - zvonka (Čelovce MK); Hasenia vápno mi prsklo do oka (Kameňany REV)

hasiť ndk
1. (oheň) dusiť: požiare hasyty (ZVOLEN 1645); woda ohen hasy (PP 1734); (modlitba) ohnie očissčoweho prudku palčiwost hasj a udussuge (KT 1753);
x. pren (Mária) ty sy rosa prjhodná, která oheň peci hasyss (BlR 18. st)
2. mierniť, tíšiť: zdržanliwost hasy w nas oheň chlipnosti (GV 1755); bylina, která žjzeň hasy (KS 1763)
3. zhášať: swetlo hasime (SPr 1783)
4. h. vápno pôsobením vody meniť pálené vápno na stavebnú hmotu: wezmi nehassene wapno a has ho z medom (RG 18. st); hasievať [-ív-] frekv k 1: nádobi, kde by sa to, čo utrjtého gest, hasywalo (KB 1757)

hasiť_1 hasiť hasiť_2 hasiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

damned dog s son that has damned dog's son that has
dog s son that has made dog's son that has made

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu