hasič -a m. príslušník protipožiarneho utvaru, požiarnik;
hasička -y -čiek ž.;
hasičský príd.: h. zbor, h-á zábava;
hasičstvo -a s.
hasičský -ká -ké príd.
hasičský -ká -ké príd. ▶ súvisiaci s hasičom, s hasičstvom; používaný hasičmi; určený pre hasičov; syn. požiarnický: dobrovoľný h. zbor; závodný h. útvar; hasičská jednotka útvar zložený z dobrovoľných al. profesionálnych hasičov; h. veliteľ; hasičské družstvo základná organizačná zložka hasičského a záchranného zboru; hasičská stanica, zbrojnica; h. rebrík; hasičská striekačka, cisterna, prilba; sirény hasičských áut; prehliadka hasičskej techniky; zakladanie hasičských spolkov v Uhorsku; Na hasičskej zábave sa strhla bitka. [D. Dušek]
hasič, -a m. kto hasí požiar, novšie požiarnik: dobrovoľný h. člen požiarneho sboru;
hasička, -y, -čiek ž.;
hasičský príd.: h. rebrík, h-á striekačka; h-á uniforma, h. sbor;
hasičstvo, -a str.
1. hromad. hasiči: miestne h.;
2. hasičská činnosť
hasič m. csl kto hasí oheň, požiarnik: A hasiči maľi doz_roboti, abi sa̋ ňechiťili aj humná (Veličná DK); Hasiči potom rostrhaľi šingľia, abi sa ňechiťiľi ďalšie domi (Laskomerské BB); Mámo aj hasišó (Kameňany REV); A prišli tam hasičé ze sikálom, no začali teda síkat vodu (Kostolné MYJ); Haśiče raz-dva priľeceľi ze śikafku (Dl. Lúka BAR); hasičský príd.: Už mámo aj hasickia šeti (Kameňany REV); Zišieu̯ bi sa hasickí rebrík (Likavka RUŽ); haśicka buda (Sedlice PRE)