hanlivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ spôsobom, ktorý niekoho, niečo haní, znevažuje, uráža; syn. urážlivo, potupne; op. pochvalne: pomenovať niekoho h.; deti po ňom h. pokrikovali; o svojej kolegyni sa vyjadruje h.; z jeho úst tie slová zneli ešte hanlivejšie a urážlivejšie; Aj samotná koza, nech to znie ako hanlivo, bola mu v ťažkých chvíľach oporou. [V. Bednár]