hanlivý príd. haniaci, potupný, urážlivý: h-é nadávky; lingv. h-é slovo pejoratívne;
hanlivo prísl.
hanlivo 2. st. -vejšie prísl.
hanlivo 2. st. -vejšie prísl. ▶ spôsobom, ktorý niekoho, niečo haní, znevažuje, uráža; syn. urážlivo, potupne; op. pochvalne: pomenovať niekoho h.; deti po ňom h. pokrikovali; o svojej kolegyni sa vyjadruje h.; z jeho úst tie slová zneli ešte hanlivejšie a urážlivejšie; Aj samotná koza, nech to znie ako hanlivo, bola mu v ťažkých chvíľach oporou. [V. Bednár]
hanlivý príd. hanobiaci, urážlivý: h-á poznámka, h-é slovo; použiť h-é výrazy proti niekomu; lingv. h-é slová slová so zhoršeným významom, pejoratívne;