hanlivý príd. haniaci, potupný, urážlivý: h-é nadávky; lingv. h-é slovo pejoratívne;
hanlivo prísl.
hanlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
hanlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd. ▶ ktorý je výrazným prejavom haniaceho, znevažujúceho postoja k niekomu, k niečomu; ktorý uráža, ubližuje na cti; syn. hanobiaci, znevažujúci, urážlivý; op. pochvalný: hanlivá prezývka; h. výraz; hanlivé nápisy; hanlivé výkriky z obecenstva; pamflet s hanlivým obsahom; objavili sa hanlivé letáky; napísať h. článok; jeho texty sú čoraz hanlivejšie; Tónovi vymýšľali kadejaké hanlivé prívlastky. [P. Kováčik] □ lingv. hanlivé slovo vyjadrujúce záporný vzťah, odsudzujúci postoj ku skutočnosti, pejoratívum
hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý
potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebný • hanobný • hanlivý • hanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážky • hnusný • ohavný • odporný: hnusná, ohavná, odporná zrada • urážlivý • urážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvinenia • ponižujúci • pokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trest • nedôstojný: potupná, nedôstojná smrť • kniž. infámny
urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku • urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správanie • hanlivý • hanebný • potupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená
porov. aj hanlivý
2. ktorý sa ľahko urazí • nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha
hanlivý príd. hanobiaci, urážlivý: h-á poznámka, h-é slovo; použiť h-é výrazy proti niekomu; lingv. h-é slová slová so zhoršeným významom, pejoratívne;
hanlivý príd hanobiaci, urážlivý: hanebne rečy a hanlywe slowa (P. ĽUPČA 1592); krestane nynj gsau hanliwi, pyssnj, chlubnj (SP 1696); hanliwe a utrhačne rečy (Le 1730); -o [-e] prísl: hanlywe pomluwaty (ŠV 1675); proti sobe hanliwe pissj (SC 17. st)